Rozdelená EÚ zápasí s cieľmi v energetike a klíme

Ministri pre životné prostredie a energetiku budú začiatkom tohto týždňa diskutovať o predstavách členských krajín pri smerovaní politík do roku 2030. Podľa premiéra Roberta Fica Slovensko s návrhmi Komisie nesúhlasí, nenechá si diktovať z Bruselu a opiera sa o podporu širšieho regiónu.

Rokovania ministrov počas zasadnutia Rady pre životné prostredie (3.3.) a Rady pre energetiku (4.3.) by mali naznačiť cestu k dohode lídrov členských krajín na summite, ktorý sa bude konať o dva týždne.

Bruselský EurActiv získal dokumenty, o ktorých by mali ministri rokovať. Ministri vyzvú k prijatiu plánu vedúceho k „skorej dohode o ambicióznej pozícii EÚ v znižovaní emisií až do roku 2030 v súlade s dohodnutým cieľom do roku 2050“.

Krajiny Vyšehradskej štvorky, spolu s Bulharskom a Rumunskom, sa začiatkom februára v Budapešti dohodli na základných spoločných pozíciách ku klimaticko-energetickému rámcu do roku 2030, ktoré budú na dnešnej Rade EÚ obhajovať.

Spomínané krajiny považujú návrh Európskej komisie o záväznom cieli na zníženie domácich emisií CO2 o 40 % v relatívnom porovnaní oproti roku 1990 za príliš ambiciózny.

Na druhú stranu, Veľká Británia presadzuje až 50-percentný cieľ redukcie emisií, avšak so započítaním medzinárodných kreditov. Vysoký cieľ pre zníženie emisií by bol v súlade s plánom britskej vlády naštartovať v krajine výstavbu bezemisných zdrojov výrob energie z jadra.

„Budeme naďalej argumentovať, že členské štáty by si mali uchovať plnú flexibilitu nad ich voľbou energetického mixu pri dosahovaní ich cieľov skleníkových plynov,“ zdôraznil minulý týždeň britský minister Edward Davey.

Nemecku, ako najväčšej európskej ekonomike, by vzhľadom na domácu politiku Energiewende vyhovoval čo najväčší dôraz na obnoviteľné zdroje. Berlín tak podporuje navýšenie a sprísnenie predlohy zo strany Európskej komisie na 30-percentný podiel OZE, ktorý by bol záväzný priamo pre členské štáty.

Nemecko by sa navyše mohlo pokúsiť prelomiť návrh Komisie, aby sa s ďalšími krokmi v oblasti energetickej efektívnosti počkalo až po vyhodnotení implementácie smernice 2012/27/EÚ.

„Cítime, že najlepšia cesta ako ušetriť energiu je vôbec ju nepoužívať,“ uviedol nemenovaný diplomat. „Tiež existuje silné pole odvetvia zelených budov, ktoré potrebujeme podporiť. Preto potrebujeme ambiciózny cieľ pre efektívnosť, aby sme vyslali správny signály trhu a priemyslu.“

V tomto prípade ale možno očakávať tvrdú opozíciu zo strany Británie i krajín strednej Európy, ktoré to vnímajú ako ďalšie zaťaženie a nie príležitosť pre svoj priemysel.

Náklady na energie a ceny

V utorok sa budú zástupcovia členských štátov venovať výsledkom analýzy cien energií a nákladov, ktorú Komisia predstavila 22. januára spolu s rámcom do roku 2030.

Medzi hlavnými závermi danej analýzy Komisia podčiarkla, že od roku 2008 sa ceny elektrickej energie a predovšetkým náklady na energiu celkovo zvyšovali v prípade domácností aj priemyslu, a to aj napriek klesajúcim alebo ustáleným úrovniam spotreby. Ceny zemného plynu kolísali, ale v období rokov 2008 – 2012 sa výrazne nezvýšili.

Spomínaný nárast cien bol spôsobený predovšetkým zvýšením daní/odvodov a nákladov na siete. Vývoj energetickej zložky cien bol nerovnomerný.

V krajinách s vysokou penetráciou veternej a slnečnej energie vznikol tlak na zníženie veľkoobchodných cien elektriny, ale v ostatných krajinách nie. Pokrok pri fungovaní vnútorného trhu s energiou mal síce pozitívny vplyv tým, že zabezpečil konvergenciu veľkoobchodných trhových cien v celej Európe, avšak neodrazilo sa to na maloobchodných cenách. Dôvodom bolo to, že sústavy distribučných sietí, nekoordinované národné politiky v oblasti energetiky a klímy, dane, odvody a tarifné regulácie sietí sa v tomto prípade líšia, a tak spôsobujú fragmentáciu vnútorného trhu.

Ďalšia debata by sa preto mala zamerať na dokončenie vnútorného trhu v tomto roku, ďalší rozvoj energetickej infraštruktúry, nákladovo efektívnu aplikáciu daní a poplatkov, stimulovanie domácností i priemyslu k zlepšeniu energetickej efektívnosti, ochranu zraniteľných spotrebiteľov aj na diverzifikáciu dodávok energií a prepravných trás.

Fico: Nenecháme si diktovať, nemôžu nás ignorovať

Pozíciu Slovenska voči návrhom politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ktorú budú tento týždeň obhajovať slovenskí ministri a na marcovom summite aj samotný predseda vlády Robert Fico, potvrdil premiér tento víkend počas návštevy spoločnosti U. S. Steel Košice.

„Nemôžeme napríklad súhlasiť s cieľom EK, ktorá hovorí o 40-percentnej redukcii skleníkových plynov. Nemôžeme súhlasiť s tým, že bude stanovená presná suma, koľko má byť tvorba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, v tomto prípade je návrh 27 percent. Trváme na tom, že musí existovať trh s tzv. voľnými emisnými povolenkami, najmä pre také firmy ako je U. S. Steel, aby boli schopné konkurovať vo veľmi ťažkom prostredí,“ vyhlásil premiér Fico. „Úradníci v Bruseli nám nemôžu diktovať nejaké čísla, ktoré nezodpovedajú európskej realite.“

Potvrdil, že odmietavý pohľad na prezentované návrhy Komisie má celá V4. „Už teraz počúvame aj krajiny, ako je Bulharsko a Rumunsko, ktoré sa chcú pridať k takémuto postoju, a to už je región, ktorý nebude môcť niekto len tak odignorovať," zdôraznil.

EÚ nemôže byť podľa neho lídrom v ochrane životného prostredia a súčasne byť posledná v schopnosti konkurovať iným regiónom. „My sme tu 80 kilometrov od Ukrajiny, kde sú úplne iné pravidlá. Preto, ak máme podporovať oceliarsky priemysel na Slovensku, tak je našou povinnosťou tieto jasné posolstvá komunikovať aj na pôde EÚ," dodal.

Európska komisia predstavila akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel v júni minulého roku (viď Súbor liniek). Ministerstvo hospodárstva momentálne pripravuje národný akčný plán.

Šéf U. S. Steel Košice George Babcoke vyjadril potešenie, že politika vlády SR smeruje k podpore priemyselných podnikov.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA