Rusi predĺžia South Stream až do Rakúska

Ruský Gazprom naďalej pokračuje vo výstavbe plynovodu Južný tok a uzatvára ďalšie dohody s krajinami EÚ. Podľa tej najnovšej, rusko-rakúskej, má jedna vetva plynovod končiť v plynárenskom uzle Baumgarten.

Koncom apríla ruská spoločnosť Gazprom informovala o podpise memoranda pre realizáciu rakúskej časti plynovodu Južný tok (South Stream). Rakúsky ÖMV touto bilaterálnou dohodou s ruským gigantom dosiahol, že plynovodné potrubie sa potiahne až do Baumgartenu.

Cez 2 000 kilometrov dlhý plynovod s trasovaním popod Čierne more do Bulharska, cez SrbskoMaďarsko do Rakúska, by mal mať vo svojej rakúskej časti kapacitu 32 miliárd kubických metrov plynu na rok (m³/rok). Projektovaná kapacita plynovodu Južný prúd je cez 60 miliárd m³/rok.

Realizátori projektu počítajú, že všetky povolenia potrebné na výstavbu získajú do konca roka 2015. Plyn by mala cez South Stream prúdiť už v roku 2017, s plným sprevádzkovaním rakúskeho úseku sa počíta v januári 2018.

Projekt by sa tak vrátil ku svojej pôvodnej podobe, čo definitívne uzavrie kapitolu okolo projektu Nabucco, ktorý mal do Európy priviesť plyn z Azerbajdžanu. Projekt Nabucco dostal tvrdú ranu minulý rok, keď sa Azerbajdžan rozhodol, že plyn z náleziska Shah Deniz II sa bude do Európy prepravovať cez Transjadranský plynovod (TAP), ktorý vedie cez územie Grécka a Albánska do Talianska.

Európsky parlament nedávno prijal nezáväznú rezolúciu, kde odsúdil zneužívanie energetických surovín zo strany Ruska ako formy nátlaku. Europoslanci trvajú na tom, aby sa výstavba projektu zastavila a EÚ hľadala iné dostupné zdroje dodávok.

Uzavretie memoranda medzi Gazpromom a ÖMV je ukážkou rozdielnych predstáv inštitúcií EÚ o znižovaní závislosti na ruských energetických surovinách a energetických firiem usilujúcich o zaistenie nových dodávok plynu.

Právne nejasnosti ostávajú

Napriek skutočnosti, že nad projektom visí ešte mnoho právnických otáznikov, bulharský minister energetiky Dragomir Stojnev nedávno potvrdil, že v júni začne výstavba Južného toku na území Bulharska. Dodal, že všetky právne problémy budú v čase jeho otvorenia doriešené.

Európska komisia však poukázala na stále pretrvávajúce riziko, že výstavba projektu bude v rozpore s právnymi predpismi EÚ o verejnom obstarávaní.

V auguste minulého roku zaslala Komisia bulharským orgánom list, v ktorom upozorňuje na viaceré porušenia pravidiel európskeho trhu s energiami, ktoré vyplývajú z dohody uzavretej medzi Moskvou a Sofiou.

Ide napríklad o ustanovenia o unbundlingu, podľa ktorých producent plynu nemôže súčasne vlastniť prepravnú sústavu a byť dodávateľom suroviny. Bulharsko sa navyše zaviazalo poskytnúť Gazpromu najvýhodnejší daňový režim, čo je podľa Komisie v rozpore s pravidlami EÚ pre štátnu pomoc. Medzivládna dohoda síce uvádza, že subkontraktované budú bulharské a grécke spoločnosti, podľa inej pasáže však majú mať prednosť firmy z Bulharska a Ruska, čo je proti pravidlám hospodárskej súťaže v EÚ. Sadzby za využívanie potrubia má naopak stanoviť vytvorená „Spoločnosť", pričom podľa legislatívy EÚ je to právomoc vnútroštátnych regulačných úradov.

Bulharsko chce navyše právnickým manévrovaním dosiahnuť vyňatie časti potrubia v jeho teritoriálnych vodách a výlučných hospodárskych zónach spod práva EÚ. To by umožnilo Gazpromu využívať plnú kapacitu zariadenia, namiesto rezervovanej, ktorú vyžaduje právo EÚ.

Ďalším dôvodom, prečo chce Rusko využívať plnú kapacitu mimopevninskej časti svojho plynovodu je podľa analytikov potenciálny záujem Azerbajdžanu o využívanie časti kapacity South Streamu na dodávky vlastného plynu do Európy a vyhnúť sa tak trase cez Turecko.

Výhrady Komisie voči zmluvám Gazpromu s krajinami EÚ sa rakúske a ruské firmy snažia obísť prehlásením, že ich memorandum  vychádza z dvojstrannej dohody, nie z pravidiel EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA