Rusi privreli Čechom kohútik s ropou

Česi musia vydržať minimálne do konca júla s polovičnými dodávkami ruskej ropy. Oficiálny dôvod stále nie je známy.

Do Česka by malo mesačne cez ropovod Družba pritiecť 500 tisíc ton ropy. Už niekoľko dní sú dodávky len polovičné a v júli by nemali prekročiť objem 300 tisíc ton. “Podľa mojich informácií by výpadky v dodávkach mali trvať do konca júla,” potvrdil pre MF DNES Jaroslav Pantůček, šéf štátnej firmy Mero ČR, ktorá vlastní a prevádzkuje českú časť Družby.

Situácia by nemala ovplyvniť českú ekonomiku ani motoristov. Krajina má zásoby ropy na 95 dní. Ak by bol výpadok dlhodobejší, Česko využije iné zdroje. “Nakúpili sme ropu zo Severného mora, ktorá k nám pritečie cez ropovod IKL,” vyhlásila hovorkyňa Unipetrolu Dana Dvořáková. Zároveň uistila verejnosť, že privretie ruského kohútika nebude mať vplyv na ceny nafty a benzínu.

Čechov ešte istí druhý ropovod, ktorý na ich územie vedie z nemeckého Vohburgu. Tam sa pripája na sieť vedúcu zo Stredozemného mora. V krízovej situácii je schopný plne pokryť potrebu ropy pre celú krajinu.

Dôvody obmedzenia dodávok z Ruska stále nie sú známe. Zástupcovia Českej rafinérskej tvrdia, že “s najväčšou pravdepodobnosťou ide o technický problém, ale presné fakty nepoznáme.” Šéf firmy Mero ČR dodáva, že “problém môže byť na strane obchodníkov aj ruských dodávateľov.” Situáciu upokojuje aj hovorca ministerstva priemyslu Tomáš Bartovský: “Presné príčiny zisťujeme. Nie je to však výnimočná situácia. Výkyvy v dodávkach sú bežné. Pokles sme zaznamenali aj v letom období počas minulých rokov.”

Stále viac sa množia úvahy, že skutočným dôvodom je ruská nevôľa nad čerstvo podpísanou dohodou Prahy a Washingotu o umiestnení amerického radaru na českom území. Ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že česko-americká dohoda jeho krajinu “uráža.”

Prof. Dutkiewicz, ktorý vystúpil s prednáškou na pôde Univerzity Komenského v rámci projektu Excelentná univerzita, si myslí, že dnešné Rusko je iné ako pred pár rokmi. V interview pre EurActiv povedal: “Rusko je asertívnejšie, získava na sile a znovu sa snaží získať pozíciu mocnej krajiny… Pred ôsmymi rokmi Rusko vôbec nebolo v pozíci, v ktorej by mohlo o niečom vyjednávať, snáď okrem jadrových zbraní. Dnes v tej pozícii sú, v rôznych oblastiach. Nie len v oblasti bezpečnostnej a vojenskej, ale tiež v hospodárskej oblasti, v prístupe na svoj vlastný trh… Mám pocit, že politicky má Európa problém akceptovať nové Rusko ako viac asertívnejšie, viac nátlakovejšie a niekedy aj viac agresívnejšie.”

REKLAMA

REKLAMA