Rusko a Bielorusko sa dohodli, plyn tečie

Gazprom včera obnovil plný objem dodávok plynu pre Bielorusko po tom, čo zaplatilo dlh. Rusko-bieloruský spor však zanecháva v európskych kruhoch trpkosť a obnovuje otázku, či môže byť Rusko spoľahlivým obchodným partnerom.

„Je nám ľúto, že konflikt prepukol. Dúfam, že sa nebude opakovať [..] Potrebujeme s našimi partnermi diskutovať a vyriešiť sporné témy v normálnej priateľskej pracovnej atmosfére,“ vyhlásil včera (24.6.) ruský premiér Vladimír Putin v sibírskom Novokuznetsku, kde sa stretli najvyšší predstavitelia ruskej energetiky vo veci rusko-bieloruského plynárenského sporu.

Ruský Gazprom po zaplatení bieloruského dlhu za plyn obnovil včera dodávky v plnom objeme, podľa dohodnutého kontraktu. Ani jedna zo strán však dostatočne nevysvetlila, prečo došlo k ich znižovaniu pre relatívne nízky dlh. Obe strany si totiž dlhovali približne rovnaké sumy; Bielorusko Rusku za dodávky plynu a Moskva Minsku poplatky za tranzit.

„Pre konflikt neexistovali absolútne žiadne dôvody,“ konštatuje vo svojom stanovisku bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Bieloruská strana požiadala o dvojtýždňový odklad platby, „ale náš spojenec, naši najbližší ľudia nám povedali: Nie, nebudeme čakať ani jeden deň“, citoval Lukašenko ruskú stranu. Pokračuje, že Moskva sa zapýtala viac, než na koľko má nárok podľa zmluvy – rozdiel bol 73 mil. dolárov. Nakoniec však Rusko od neopodstatneného zvýšenia sumy ustúpilo, doplnil prezident.

Britský denník Daily Tepegraph píše, že rusko-bieloruský spor o dodávky plynu iba zbytočne naštrbil povesť Ruska ako zodpovedného a spoľahlivého dodávateľa zemného plynu pre krajiny EÚ: „Spor pravdepodobne zanechá u mnohých politikov trpkú pachuť a posilní obavy o to, či je rozumné spoliehať sa na Rusko v takej veľkej miere, pokiaľ ide o [zabezpečenie] energetických potrieb [EÚ].“

Ukrajinský denník Kyjev Post interpretuje spor ako možnú snahu Moskvy podkopať Lukašenkov autoritársky režim. Vysvetlenie je podľa denníka zjavné: Lukašenko nemá viac dôveru kremeľských lídrov. Druhým možným dôvodom je vzájomná politika oboch krajín v duchu „rozdeľuj a panuj“, uzatvára denník.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA