Rusko a Ukrajina pokročili v rokovaniach

Rusko a Ukrajina sa chcú dohodnúť na fixnej cene za plyn, ktorá by platila až do júna budúceho roka. To by mohlo odvrátiť možnú energetickú krízu v kritickom zimnom období.

Po obsadení Krymu Moskvou a vypuknutí ozbrojeného proruského povstania na východe Ukrajiny, nezhoda o cene za plyn ešte zvyšuje napätie medzi oboma krajinami. 

Ruský Gazprom pôvodne hrozil, že k 2. júnu odstaví Ukrajinu od plynu. To by malo negatívny dopad aj na Európsku úniu, pretože značná časť objem plynu, ktorý má Európa od Moskvy, preteká práve cez Ukrajinu.

Kyjev zaplatil prvú splátku a tým dočasne odvrátil bezprostrednú hrozbu pozastavenia dodávok. Gazprom ocenil tento krok tým, že na vyrovnanie celého dlhu dal Ukrajincom ďalší týždeň. Moskva posunula termín na pondelok 9. júna.

Po februárovom zvrhnutí pro-moskovského prezidenta na Ukrajine sa Moskva rozhodla okamžite zvýšiť kúpnu cenu za plyn. Kyjev tvrdí, že novú cenu si nemôže dovoliť a chce naspäť cenu, na ktorej sa obe krajiny dohodli v minulosti.

Zatiaľ čo spor pokračoval ďalej, Gazprom faktúroval Kyjevu nové vyššie sadzby. Ukrajina im podľa oficálnych vyjadrení dlhuje už viac ako 5 miliárd dolárov. Dlh každým mesiacom narastá o viac ako miliardu dolárov.

Európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger, ktorý je zároveň sprostredkovateľom pri rokovaniach medzi generálnymi riaditeľmi ruského Gazpromu a ukrajinského Naftogazu, po pondelňajšom rokovaní uviedol, že strany dospeli k dohode. Budú zvažovať plán, s pomocou ktorého by sa dalo predísť cenovým sporom počas zimného obdobia, kedy je v Európe najvyšší dopyt po zemnom plyne.

"Požadujem a očakávam, že prídeme s programovým balíkom, ktorý pokryje obdobie do júna budúceho roka," povedal novinárom Oettinger.

Detaily o dohadovanej cene prezradiť nechcel, povedal len, že sa uvažuje o cene nižšej než 485 dolárov za 1000 metrov kubických, ktorú chcela Moskva a zároveň vyššej ako 268,50 dolárov, na ktorej trval Kyjev.

Ďalšie kolo trilaterálnych rokovaní by mohlo prebehnúť koncom tohto týždňa alebo v budúcom týždni, dodal Oettinger.

Platba, ktorá dočasne odvrátila krízu

Po tom, čo Kyjev zaplatil Moskve časť dlhu vo výške 786 miliónov dolárov, prišiel Gazprom s oznámením, že predlžuje Ukrajincom lehotu na zaplatenie dlhu do 9. júna. Zároveň oznámil, že na ukrajinský Naftogaz nepodá v nadchádzajúcom týždni žalobu za nezaplatené účty.

Ruský prezident Vladimír Putin a ďalší svetoví lídri – vrátane novo zvoleného ukrajinského prezidenta Petro Porošenka sa dnes stratávajú vo Francúzsku, aby si pripomenuli vylodenie v Normandii.

Kremeľ zatiaľ neoznámil, či má Putin naplánované stretnutia s Porošenkom alebo americkým prezidentom Barackom Obamaom. Nevylúčil však, že sa môžu stretnúť na neformálnej úrovni.

Putin stiahol časť svojich vojakov z ukrajinskej hranice a povedal, že je pripravený s Porošenkom spolupracovať. Ten iba pred týždňom vyhral prezidentské voľby na Ukrajine a prakticky hneď musel čeliť zvýšenej vlne násilia na východe krajiny.

Citlivé rokovania o dodávkach zemného plynu dokresľujú ekonomické pozadie súčasnej krízy na Ukrajine, ktorá v sebe zosobňuje najväčšiu konfrontáciu medzi Západom a Ruskom od čias studenej vojny.

Ukrajinské hospodárstvo, ktoré je zamerané na ťažký priemysel, je závislé na ruskom plyne. Bez neho má problém s konkurencieschopnosťou. Od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991, Moskva často využíva svoju kontrolu nad energetickými zdrojmi na ovplyvňovanie zahraničnej politiky.

Ruský plyn uspokojuje až tretinu dopytu po zemnom plyne v Európe, pričom takmer polovica z objemu ruského plynu preteká cez Ukrajinu.

Predpokladá sa, že väčšina európskych krajín platí Rusku okolo 300 dolárov – 400 dolárov za 1000 kubických metrov plynu. Tieto ceny ale nie sú nikde zverejnené.

Dlh Kyjevu voči Moskve zodpovedá asi 3 % HDP Ukrajiny. Odlkladanie dohody môže Ukrajinu ešte viac ekonomicky vyšťaviť.

Vyjednávacia pozícia Moskvy je v súčasnej situácii oslabená, pretože vrchol zimnej sezóny je za nami a zásobníky po celej Európe sú naplnené. V rokoch 2006 a 2009 vrcholil spor medzi Moskvou a Kyjevom v čase najvyššieho odbytu počas zimy, čo sa premietlo do nedostatku plynu v celej Európe.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA