Rusko tlačí na Bulharsko kvôli jadrovej elektrárni

Moskva vyvíja čoraz väčší tlak na Sofiu, aby schválila výstavbu novej jadrovej elektrárne, ktorú má zabezpečiť ruská firma Atomstroyexport. Ruský veľvyslanec pri EÚ naznačil, že účasť Bulharska na projekte výstavby plynovodu Južný tok závisí práve na tomto rozhodnutí, uvádza bulharský Dnevnik.

Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimír Chižov novinárom v Bruseli povedal, že Bulharsko by sa malo rýchlo rozhodnúť, čo sa stane s jadrovou elektrárňou Belene a či sa bude podieľať na výstavbe plynovodu južný tok. Postoj bulharskej vlády tvárou v tvár voči týmto projektom je totiž niekedy „zmätočný“, dodal veľvyslanec.

Budúcnosť elektrárne Belene, ktorá má byť spustená v priebehu troch, či štyroch rokov, ostáva nejasná a projekt je navyše vysoko spolitizovaný. Bulharský premiér Bojko Borisov totiž viní svojho predchodcu Sergeja Staniševa z toho, že neprijal skoršiu ruskú ponuku na pôžičku vo výške tri miliardy eur. Ten tieto obvinenia popiera a trvá na tom, že pokrok vo výstavbe elektrárne zastavilo čakanie na súhlas Európskej komisie s technickými parametrami.

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger nedávno vyjadril svoje obavy z plánu postaviť jadrovú elektráreň v Belene. „Veľmi pozorne to sledujeme a sme pri tomto projekte celkom opatrní,“ povedal. Dôvod tejto opatrnosti je zrejmý: Belene sa má stať prvou jadrovou elektrárňou v EÚ, ktorá bude v plnej miere závislá od ruskej technológie.

Vzhľadom na stiahnutie sa nemeckej spoločnosti RWE z projektu ponúklo Rusko Bulharsku dvojmiliardovú pôžičku na financovanie výstavby elektrárne. Bulharská vláda pôvodne ponuku prijala, ale po zásahu z Bruselu začalo byť jasné, že projekt bude môcť pokračovať iba s európskymi investíciami.

Pôvodne sa predpokladalo, že elektráreň sa podarí dostavať do roku 2014, ale je nepravdepodobné, že sa podarí tento konečný termín splniť- práve vzhľadom na finančné problémy. Podľa pôvodných výpočtov mala výstavba stáť približne štyri miliardy eur, ale skutočné náklady by sa mohli vyšplhať na osem až desať miliárd eur.

Doposiaľ sa do projektu investovala viac ako miliarda eur. Bulharský premiér Bojko Borisov už k nemu povedať, že elektráreň Belene je „príkladom toho ako by projekt nemal vyzerať“. Stále je však potrebné rozhodnúť o tom, či vláda zastaví konštrukčné práve z dôvodu nedostatku financií alebo bude v projekte pokračovať.

Energetické vydieranie?

Ruská tlač zároveň prednedávnom uviedla, že tamojšia štátom vlastnená plynárenská spoločnosť Gazprom Bulharsko plánuje vylúčiť z projektu výstavby plynovodu Južný tok. S veľkou pravdepodobnosťou ide o odvetný krok za to, že sa bulharská vláda rozhodla upustiť od výstavby ropovodu, ktorý mal obchádzať Bosporskú úžinu.

Južný prúd má podľa plánov obísť Ukrajinu tým, že bude viesť popod Čiernym morom do Bulharska, pričom jedna jeho vetva má smerovať do Grécka a ďalej Talianska, a druhá do Rumunska a následne do Srbska, Maďarska, Slovinska a Rakúska. V súčasnosti sa však vzhľadom na skomplikovanie situácie medzi Ruskom a Bulharskom v tejto záležitosti uvažuje o odklonení časti ropovodu priamo do Rumunska namiesto toho, aby viedla cez bulharské prístavné mesto Varna. Tým by bolo Bulharsko úplne vylúčené z projektu. Čižov ale tieto dohady nepotvrdil. „Južný tok zahŕňa viacero krajín a spoločností. Nie je to len medzivládny problém. Dotýka sa to aj podnikania a čím skôr sa účastníci rozhodnú, čo chcú, tým lepšie,“ citovali novinári ruského veľvyslanca.

Čižov sa práve zúčastňoval na konferencii Európskeho parlamentu venovanej boju proti terorizmu a pašovaniu drog v čiernomorskom regióne, ktorý zorhanizovali bulharskí europoslanci.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA