Šefčovič chváli Slovensko za elektromobilitu, Fico vyzýva k obozretnosti

Podpredseda Európskej komisie a slovenský premiér predstavili dva odlišné pohľady na budúcnosť energetiky a priemyslu.

Správa Európskej komisie hodnotiaca Slovensko poukazuje na vzostup elektromobility. V krajine stúpa počet elektromobilov z roka na rok. V roku 2016 bolo evidovaných 335 nabíjacích bodov pre elektromobily. Čo sa týka nabíjacej infraštruktúry, Slovensko patrí v EÚ k tým “lepším krajinám”.

Vo štvrtok 23. novembra to skonštatoval podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v rámci príprav na oficiálnu prezentáciu 3. správy o stave energetickej únie, ktorá sa zameriava na situáciu každej členskej krajiny EÚ. Predstavenie správy je naplánované na piatok 24. novembra.

“Sieť sa bude musieť zahusťovať. Zatiaľ držíme krok s tými najlepšími, ale ak momentálne je v Európe okolo 200.000 nabíjacích staníc, pre plynulé využívanie elektromobilov po Európe potrebujeme 800.000 staníc,” opísal Šefčovič situáciu v Európskej únii. Spresnil, že snahou EÚ je dosiahnuť tento stav už do roku 2020, pričom Komisia sa snaží nasmerovať do infraštruktúry pre alternatívne palivá 900 miliónov eur. Prostredníctvom finančných inštitúcií chce toto číslo ešte zvýšiť.

Slovensko má pozitívne údaje

Slovensko je podľa Šefčovičových slov na pozitívnej trajektórii dosiahnuť cieľ 14 % energie z obnoviteľných zdrojov v národnom energetickom mixe v roku 2020.

Cieľ 2020 v obnoviteľných energiách: Slovensku chýba jedno percento

Zdôraznil, že patríme medzi krajiny s najvyšším znížením emisií CO2 (takmer 45 % v porovnaní s rokom 1990) a to pri zvyšovaní nárastu priemyselnej výroby. Ide o dvakrát väčšie zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s priemerom EÚ.

Ocenil tiež, že Slovensko vykazuje pozitívne údaje pri zvyšovaní energetickej účinnosti, kde však vidí obrovský priestor na zlepšenie v prospech domácností a miest.

Fico vyzýva k obozretnosti

Premiéra Robert Fico (Smer-SD) pri inej príležitosti skonštatoval, že Slovensko – podobne ako ostatné členské štáty EÚ – prešlo v poslednom období turbulentnou diskusiou o budúcej podobe energetického mixu.

Ten sa prudko zmenil na úkor tradičných energetických zdrojov v podobe uhoľných elektrární, jadra a vodnej elektriny a v prospech obnoviteľných solárnych zdrojov, biomasy, masívnych zatepľovaní, regulácie časových odberov a rozvoja mikrozdrojov.

“Súčasná znižujúca sa spotreba domácností o takmer 8 % a firiem oproti nárastu HDP o polovicu svedčí o tom, že sa Slovensko plne prihlásilo k lokálnym, ale aj ku globálnym cieľom EÚ,” povedal premiér v stredu 22. novembra v Bratislave na konferencii “Moderné trendy v európskej energetike”.

“Zároveň však v časoch, keď niektorí globálni hráči aj napriek ich medzinárodným záväzkom v istej miere flexibilne pristupujú k cieľom tzv. zelenej ekonomiky, nedá mi nevyzvať k istej sebareflexívnej obozretnosti k súčasným cieľom energetickej únie, najmä v súvislosti s ich uplatňovaním v priemysle,” vysvetlil predseda vlády.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Obava z nižšej pridanej hodnoty

“Preklenovanie úlohy fosílnych palív a vyvíjanie neprimeraného tlaku na znižovanie emisií v európskom oceliarskom a automobilovom priemysle produkujúcom viac ako 20 miliónov áut ročne príliš rýchlou, takpovediac revolučnou cestou, nás konfrontuje s potenciálnym znižovaním úrovne pridanej hodnoty tohto sektora v EÚ, s ktorým nemôžeme a nesmieme súhlasiť,” Fico.

Aj napriek tomu, že sa EÚ stala jedným z lídrov vo vývoji riešení pre zvyšovanie efektivity v spotrebe energií, tempo, akým pristupuje k zelenej energetike, je podľa Fica otázkou globálnej konkurencieschopnosti jej vlastnej výroby v oblastiach automobilového a elektrotechnického priemyslu, strojárstva a hlavne mimoriadne energeticky náročného hutníctva a oceliarstva.

“Preto by som rád zdôraznil, že v dekarbonizačnom úsilí našej krajiny, ale aj v otázkach energetickej bezpečnosti má svoje opodstatnené miesto jadrová energetika,” dodal premiér.

Šefčovič: Slovensko je bezpečnejšie

Podpredseda Komisie Šefčovič vo štvrtok skonštatoval, že energetická bezpečnosť Slovenska vyzerá lepšie ako pred pár rokmi.

Podľa neho vzrástla aj vďaka tomu, že Slovensko v posledných rokoch veľa investovalo do lepšieho prepájania so susednými krajinami a vôbec s regiónom strednej Európy. Popri tradičných dodávateľoch plynu má dnes prístup aj k európskym plynovým hubom a prostredníctvom skvapalneného plynu prístup na širšie svetové trhy.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/ak-nastane-plynova-kriza-slovensko-sa-moze-spolahnut-na-europsku-solidaritu/

“Situácia ja oveľa lepšia, čo ma teší. Prejavuje sa to aj v poklese energetického salda takmer o polovicu vďaka tomu, že môžeme nakupovať elektrinu na medzinárodných trhoch za nižšie ceny. EÚ totiž sa podarilo zvýšiť konkurenciu medzi dodávateľmi a stlačiť ceny nižšie,” vysvetlil.

SR je ešte stále čistým dovozcom fosílnych palív a elektriny, ale obchodný deficit sa v roku 2015 znížil na 3,5 % HDP. V roku 2006 to bolo 6,3 % HDP.

Eastring, ale aj Nord Stream 2

Slovensko nechýba ani na zozname projektov spoločného záujmu z oblasti cezhraničného prepájania energetickej infraštruktúry a diverzifikácie energonosičov. Z fondov EÚ by mali byť podporené elektrické prenosové sústavy Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka na slovensko-maďarskom pohraničí. Rovnako aj slovensko-český projekt ACON zameraný na vyššiu kvalitu dodávok elektriny pre odberateľov nízkeho napätia v pohraničných oblastiach medzi ČR a Slovenskom.

V oblasti plynu EÚ podporí posilnenie plynovodného prepojenia medzi Poľskom, SR, Českou republikou a Maďarskom, financie pôjdu aj na plynovod Eastring, ktorý má potrubím prepojiť Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko.

Hlavným cieľom nového slovenského plynovodu sú zisky, nie bezpečnosť

Čo sa týka energetickej bezpečnosti, podľa premiéra Fico je dôležité, aby Slovensko nebolo postihnuté projektom Nord Stream 2.

“Zámer vybudovať plynovod Nord Stream 2 nie je podľa nášho názoru v súlade s cieľmi energetickej únie požadujúcimi diverzifikáciu prepravných trás, dodávateľov a zdrojov. A v tomto duchu sa aj veľmi transparentne správame. Navrhovaný plynovod nepredstavuje ani nový zdroj dodávok plynu do EÚ, ani nového dodávateľa. Nás principiálne zaujíma, či projekt Nord Stream 2 zodpovedá, alebo nezodpovedá kritériám energetickej únie, na ktorých sme sa dohodli v rámci EÚ,” povedal predseda vlády.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA