Šefčovič hodnotil energetickú úniu. Čo sú jej tri najväčšie problémy?

Európska únia musí zvýšiť energetickú efektívnosť, posilniť medzištátne prepojenia a dohodnúť sa s Ruskom na Nord Streame 2.

Článok je súčasťou série o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave.

Európska únia je na ceste k splneniu cieľov pre rok 2020, problematický však môže byť rok 2030. To je hlavné posolstvo výročného hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry.

Analýza je súčasťou tretej správy o energetickej únii zverejnenej v piatok 24. novembra. Správa sa skladá z niekoľkých dokumentov a stoviek strán.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič pri jej predstavení povedal, že „v roku 2019 už energetická únia nesmie byť len politickou iniciatívou, ale musí európskym občanom každý deň prinášať výhody, preto treba, aby všetky zložky spoločnosti prevzali svoj diel zodpovednosti.“ Budúci rok tak považuje za „rok angažovanosti“.

Mobilizačné vyhlásenia bokom, čo sú hlavné posolstvá tretej správy o energetickej únii?

1. Spomaľujeme v energetickej efektívnosti

Európska environmentálna agentúra konštatuje, že „vďaka predchádzajúcim snahám je Európska únia na ceste k splneniu cieľov pre rok 2020.“ Varuje však, že „toto ešte nie je prípad pre ciele pre rok 2030.“

Obrátil sa trend v energetickej efektívnosti. Kým medzi rokmi 2005 a 2014 spotreba energie výrazne klesla, v posledných dvoch rokoch stúpa. „Členské štáty musia vystupňovať svoju súčasnú snahu, aby splnili kolektívny cieľ 20 percent v roku 2020 a 27 percent v roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990).“ Ambíciu pre rok 2030 schválila ako minimálnu ešte Európska rada. O právne záväzných cieľoch teraz rokujú európske inštitúcie. Europoslanci tento týždeň schválili cieľ 40 percent.

Agentúra pozitívne hodnotí vývoj v ďalších dvoch cieľoch pre rok 2020. Cieľ znížiť emisie o 20 percent oproti roku 1990 už prekonala – v roku 2016 boli nižšie o 23 percent. Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie, Únia je na ceste k splneniu 20-percentného cieľa: v roku 2016 dosiahla 17 percent. Analytici Komisie však varujú, že pokrok sa v posledných rokoch zvoľnil, a to najmä v doprave.

2. Štyri štáty nedosiahnu plánované prepojenie

„Energetická transformácia je nemožná bez toho, aby bola potrebám budúceho energetického systému prispôsobená infraštruktúra,“ priznáva tretia správa o energetickej únii.

Správa hodnotí doterajšie výsledky v prepojení medzi krajinami ako „významné“, upozorňuje však na „pretrvávajúce úzke miesta zvlášť v oblasti elektriny“. Cieľ 10-percent prepojení nesplnia do roku 2020 štyri krajiny – Cyprus, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko.

Komisia stanovila pre rok 2030 cieľ prepojení na 15 percent. Pomôcť splniť ho má tretí zoznam Projektov spoločného záujmu, ktorý Komisia tiež schválila. Spolu ich je 173, z nich je 110 zameraných na elektrinu a inteligentné siete, 53 na plyn 6 na ropu a 4 na zachytávanie a ukladanie uhlíka. Pyrenejský polostrov sa sústredí na elektrifikačné prepojenia, aby sa pripravil na vyšší podiel obnoviteľných zdrojov, štáty okolo Baltského mora zaujíma synchronizácia sietí a strednú a juhovýchodnú Európu bezpečnosť plynových dodávok.

Hlavným cieľom nového slovenského plynovodu sú zisky, nie bezpečnosť

3. Na Nord Streame 2 sa treba dohodnúť

V správe o energetickej únii Komisia pripomína, že už polroka sa Rada EÚ zaoberá jej žiadosťou o mandát pre priame vyjednávania o Nord Streame 2 s ruskou vládou. Od 28 členských štátov žiada „silný mandát“ pre rokovania o novom podmorskom plynovode medzi Ruskom a Nemeckom.

Mandát označila za nepotrebný nemecká kancelárka Angela Merkelová, Gazprom zase tvrdí, že jeho Nord Stream 2 nespadá pod európske právo. Rozdať karty nanovo sa Komisia pokúsila v novembri, keď prišla s návrhom na zmenu smernice o vnútornom trhu s plynom. „Nedávny návrh na zmenu smernice o plyne ozrejmuje, že plynovody do a z tretích krajín sú predmetom spoločných pravidiel pre jednotný trh so zemným plynom až po hranicu jurisdikcie Únie,“ píše Komisia v hodnotení energetickej únie. Ohľadom rokovaní s Moskvou dodáva, že „medzinárodné zmluvy s dotknutými tretími krajinami zostanú najvhodnejším nástrojom, aby sme sa uistili, že existuje konzistentný regulačný rámec pre celý plynovod.“

Komisia ide pre Nord Stream 2 meniť európsku legislatívu

S Ukrajinou, ktorá pre Nord Stream 2 príde o najväčšie príjmy z prepravy, chce Komisia spolupracovať hlavne na „regulačných a trhových reformách, presadzovaní energetickej efektívnosti, využívaní obnoviteľných energií a posilňovaní bezpečnosti energetických dodávok a presadzovaní najvyšších štandardov energetickej bezpečnosti.“ Pridruženú krajinu Únie chváli za reformu trhu s elektrinou a pokrok v energetickej efektívnosti.

Budúci rok: národné plány a doprava

Za posledné tri roky predložila Komisia tri legislatívne balíčky: o energetickej bezpečnosti, pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2030 a reformu trhu s elektrinou a napokon o nižších emisiách osobných a ľahkých úžitkových vozidiel.

“Z hľadiska legislatívnych návrhov sme už predložili všetko, s výnimkou posledného balíčka z oblasti čistej mobility, ktorý sa bude týkať autonómne riadených áut a nových štandardov pre nákladné autá,” spresnil Šefčovič pre TASR

Estónske predsedníctvo chce do konca roka dohodu na energetickom balíčku

Podľa jeho slov sa Komisia teraz snaží, aby predložené návrhy nezostali na stole, ale aby ich čo najrýchlejšie schválila Rada EÚ a Európsky parlament, píše TASR. V Rade je snaha estónskeho predsedníctva dospieť ešte v decembri k všeobecnej dohode, europarlament nie je kritický k tejto iniciatíve, aj preto sa dá očakávať začiatkom roka 2018 otvorenie tzv. trialógov, legislatívnych rokovaní medzi troma inštitúciami EÚ. V prvej časti roka 2018 tiež Komisia od členských štátov očakáva ich národné energeticko-klimatické plány.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA