Šefčovič nechce diskrimináciu starých ani nových hráčov na trhu s elektrinou

Podpredseda Európskej komisie zdôrazňuje nutnosť pripraviť trh s elektrinou na nový model fungovania.

Nový dizajn trhu s energiou je vrcholom iniciatív Európskej komisie v tomto roku. Uviedol to vo svojom videopríhovore podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Šefčovič sa prihováral účastníkom odbornej konferencie Energofórum 2016, ktorá sa dnes a v piatok koná vo Vyhniach.

Pripravenosť trhu pre nový model

“Našou hlavnou úlohou pri novom dizajne trhu je zaistiť, aby bol trh s elektrinou pripravený pre nový model, ktorého súčasťou je viac variabilnej a decentralizovanej produkcie a zároveň flexibilnejší a aktívnejší dopyt,” priblížil.

Cieľom je podľa Šefčoviča vytvoriť likvidné a integrované krátkodobé trhy, najmä celoeurópsky tzv. intraday trh a cezhraničný vyrovnávací trh.

“Rovnako je nutné predísť diskriminácii medzi starými a novými technológiami, starými a novými hráčmi. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) musia mať plný prístup na trh, zároveň musia prevziať vlastnú zodpovednosť za výkonovú rovnováhu v sústave a povzbudiť cenové signály. To prispeje k úsporám nákladov spotrebiteľov, ktorí by na druhej strane nemali byť zaťažení ani zbytočnými štátnymi intervenciami v prospech veľkých neflexibilných elektrární,” podčiarkol.

“Potrebujeme uvoľniť cestu reakciám na strane dopytu a posilniť stranu odberateľov – bez ich aktívnej participácie sa energetická transformácia nepodarí. Spotrebitelia musia mať prístup k variabilným tarifám, väčší priestor na trhu je treba dať poskytovateľom energetických služieb,” povedal podpredseda EK.

Klesajúce ceny komodít

Ceny energetických komodít na trhu posledné roky podľa Šefčoviča klesali, výsledkom čoho je, že účet za dovoz fosílnych palív do EÚ sa znížil asi o tretinu. V čase prepadu cien ropy sa značne znížili aj veľkoobchodné ceny elektriny a plynu v EÚ. Dnes sa pohybujú na najnižších úrovniach za posledné desaťročie. Koncové ceny, ktoré platia občania aj priemysel, ale nedostatočne rýchlo a nie úplne odzrkadľujú tento vývoj. Dôvodom je to, že z veľkej časti zahŕňajú regulované a fiškálne zložky, ktorých podiel rastie.

Maloobchodné ceny elektriny podľa neho pre priemysel od roku 2008 stúpali tempom približne 2 % ročne. “Pozitívne je, že od roku 2014 sa tento rast spomalil a v niektorých priemyselných sektoroch dokonca začali klesať. Veľký podiel na tom mali najmä opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti v jednotlivých prevádzkach,” informoval.

Od roku 2008 do roku 2015 komoditná zložka cien elektriny pre priemysel podľa jeho slov klesla o 12 až 21 %. Sieťové náklady pre priemyselných odberateľov ale stúpli približne o 25 % a v roku 2015 predstavovali v niektorých členských štátoch až štvrtinu koncovej ceny elektriny. “Rôzne dane a poplatky vlani predstavovali 25 až 30 % ceny elektriny pre priemysel. Tento vývoj ohrozuje najmä energeticky náročné odvetvia,” upozornil.

Konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť

“Zabúdať ale nesmieme ani na domácnosti. V spomínanom období sa u nich zaznamenal nárast cien energií približne o 3 % ročne, pričom najviac postihnuté boli domácnosti s najnižšími príjmami. V roku 2014 domácnosti vynaložili v priemere takmer 6 % svojich celkových výdavkov na energie. V jednotlivých štátoch EÚ sa tento podiel značne líšil – od 3 % na Malte až po 14,5 % na Slovensku,” povedal.

Dostupné ceny energií sú podľa Šefčoviča zásadné pre udržanie konkurencieschopnosti európskych podnikov v globálnej hospodárskej súťaži, aj pre zachovanie kúpyschopnosti obyvateľstva.

“Uvedené čísla potvrdzujú nevyhnutnosť dokončenia jednotného európskeho trhu s energiami, kde bude môcť energia voľne prúdiť,” dodal podpredseda EK.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA