Šefčovič žiada mandát na rokovania o Nord Streame 2. Ide proti Merkelovej

Americký Senát odhlasoval sankcie proti firmám podieľajúcim sa na plynovode medzi Ruskom a Nemeckom.

Výstavba plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka, ktorého jediným akcionárom je ruský koncern Gazprom, prináša z pohľadu Európskej komisie (EK) viacero právnych problémov, ktoré chce EÚ riešiť. Uviedol podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič počas stretnutia s európskymi novinármi v Bruseli.

Šefčovič žiada od členských štátov mandát pre priame rokovania o medzivládnej zmluve medzi Európskou úniou a Ruskom. Kým nemecká kancelárka na takýto mandát nevidí dôvod, americký Senát snahy Komisie podporil. Pre európske firmy podieľajúce sa na Nord Streame 2 dokonca žiada sankcie.

Skepsa Berlína a podpora Washingtonu

Nemecká kancelárka sa vo štvrtok 15. júna vyjadrila skepticky. “Niektoré právne otázky týkajúce sa Nord Streamu 2 ešte treba vyjasniť,” povedala Anegla Merkelová podľa Reuters na tlačovke s estónskym premiérom. “Inak je to však ekonomický projekt a ja si nemyslím, že potrebujeme zvláštny mandát,” dodala Merkelová.

Estónsko patrí – na rozdiel od Nemecka – medzi odporcov plynovodu vedúceho z Ruska. Práve táto pobaltská krajina bude od júla riadiť rokovania Rady EÚ, ktorú Šefčovič žiada o mandát.

Vo štvrtok sa Nord Streamom 2 zaoberal aj americký Senát. Jeho členovia potvrdili sankcie proti Rusku. Odhlasovali však aj dodatok, podľa ktorého majú byť sankcionované firmy podporujúce ruský plynovod, informujú Financial Times. Nord Stream 2 spolufinancuje päť západoeurópskych energetických firiem. Sankcie ešte musí schváliť Snemovňa reprezentantov.

Americká vláda je dlhodobým kritikom projektu rozšírenia plynovodu pod Baltským morom. Americká energetická vyslankyňa nedávno potvrdila, že inak to nebude ani v prípade novej administratívy.

Nahnevaní Nemci a Rakúšania

Hlasovanie v americkom Senáte okamžite kritizovali Berlín a Viedeň.

Dodatok Senátu “vedie k novému, výraznému zhoršeniu vzťahov medzi Európou a Amerikou,” píše sa v spoločnom vyhlásení nemeckého ministra zahraničia Sigmara Gabriela a rakúskeho kancelára Christiana Kerna.

“Dodávky energie do Európy sú vecou Európy, nie Spojených štátov amerických!” hnevajú sa Gabriel a Kern. “Nemôžeme prijať hrozbu … extrateritoriálnych sankcií proti európskym firmám, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji dodávok energie do Európy.”

Gabriel a Kern tvrdia, že Američania chcú predať Európe skvapalnený zemný plyn (LNG) a súperia tak s ruskými dodávkami. Európa by si podľa nich mala vybrať v otvorenej súťaži na trhu.

Putin: Je to vnútropolitický boj

Reagovať stihol už aj ruský prezident Vladimir Putin, a to vo svojej pravidelnej diskusii s televíznymi divákmi. Sankcie proti Nord Streamu 2 vidí ako ďalší kúsok mozaiky protiruskej politiky Washingtonu.

“Teraz sa dozvedáme, že v americkom Senáte sa objavil ďalší návrh sprísňujúci sankcie (proti Rusku). Mimochodom, prečo? Nič zvláštne sa predsa nestalo. Čo ich viedlo k tomu, že o týchto sankciách hovorili len tak zrazu?” opýtal sa Putin. “Je to samozrejme signál vnútorného politického boja v Spojených štátoch,” uzavrel ruský prezident.

Samotná spoločnosť Nord Stream 2 vidí podľa Financial Times sankcie ako “znak zvyšujúcej sa politizácie Nord Streamu 2 motivovanej obchodnými záujmami”. “Ide po vzore podobnej zastrašujúcej taktiky niektorých európskych krajín s existujúcou alebo plánovanou infraštruktúrou na dovoz plynu, ktoré si chránia obchodné záujmy politickými argumentami,” napísala vo vyhlásení.

Poľsko pred pár dňami prijalo prvú dodávku amerického LNG v novom importnom termináli. Varšava sa na rozdiel od iných európskych krajín zdržala kritiky Washingtonu. Amerického prezidenta Donalda Trumpa sa jej podarilo nahovoriť na návštevu pred summitom G20 v Nemecku.

Mandát na rokovania s Moskvou

Slovenský eurokomisár na brífingu vo štvrtok 15. júna povedal, že exekutíva EÚ po viacerých právnych analýzach dospela k názoru, že najlepším spôsobom, ako riešiť zložité právne aspekty projektu Nord Stream 2, je pozrieť sa na ne ako na “kolíziu dvoch právnych systémov” – ruského a európskeho.

“Pre Európsku komisiu je neprijateľné, aby takýto významný projekt bol budovaný na základe ruského práva, alebo aby sa budoval v právnom vákuu,” vysvetlil Šefčovič.

Aj preto chce podľa jeho slov eurokomisia získať od členských štátov EÚ mandát na priame rokovania s Moskvou, v snahe riešiť sporné momenty a dosiahnuť právny rámec, ktorý zaručí, že projekt tohto plynovodu bude transparentný a v súlade s medzinárodným i únijným právom.

Šefčovič upozornil, že tými spornými momentmi sú separácia prepravy plynu od vlastníckej infraštruktúry, transparentné fungovanie plynovodu s možnosťou prístupu tretích strán k plynovodu a dodržiavanie nediskriminačných tarifných poplatkov.

Slabý pre Poliakov, sporný pre Nemcov

V najbližších dňoch eurokomisia predstaví návrh mandátu expertom z členských krajín, potom záležitosť preskúmajú veľvyslanci pri EÚ (COREPER) a na politickej úrovni aj európski ministri energetiky, 26. júna na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu.

Na toto zasadnutie bol pozvaný aj Šefčovič, aby osobne vysvetlil potrebu “dobrého a silného” mandátu EK na priame rokovania s Moskvou.

Na dohodu s členskými štátmi si bude podľa Šefčoviča treba počkať “zopár mesiacov”, píše portál EurActiv.com. Poliaci podľa Šefčoviča považujú prvý návrh za prislabý. Nemci zase spochybnili právne a politické aspekty mandátu.

Poľsko a Slovensko, ktoré pre Nord Stream 2 prídu o poplatky za prepravu plynu, patria medzi jeho hlavných kritikov. Nemecko ho naopak bráni čisto komerčný projekt s tým, že pre Ukrajinu treba nájsť vyhovujúce riešenie.

Nord Stream 2 môže skončiť na súde

Podpredseda Komisie dúfa, že členské štáty sa napokon dohodnú.

Verí, že aj Rusko pochopí, že je lepšie mať právnu istotu. Spoločnosť Nord Stream 2 sa o priamych rokovaniach medzi Bruselom a Moskvou vyjadrila s nevôľou.

Šefčoviča cital aj korešpondent Frankfurter Allgemeine Zeitung Hendrik Kfsack. Podľa neho povedal, že Nord Stream 2 skončí na súde, ak sa Moskva a Brusel nedohodnú na medzivládnej zmluve.

Komisár o návrhu mandátu už informoval ruského ministra energetiky Alexandra Novaka – v nedeľu počas stretnutia na výstave EXPO 2017 v kazašskej Astane. “Dohodli sme sa, že sa k tejto téme vrátime začiatkom septembra, keď už aj ja budem mať prvé reakcie od členských krajín a ruská strana bude mať za sebou určite prvé právne analýzy tohto návrhu,” dodal Šefčovič.

V rozpore s energetickou úniou

Komisia má “problém” s projektom Nord Stream 2 nielen preto, že Gazprom by získal dominantné postavenie, ale tento koncept je v rozpore so stratégiou energetickej únie založenej na diverzifikácii zdrojov a dodávateľov a okrem toho v snahe obísť tranzit plynu cez Ukrajinu škodí aj záujmom krajín strednej Európy.

“Súčasťou návrhu tohto mandátu je snaha hľadať riešenia, ktoré zabránia možným negatívnym dopadom na energetickú bezpečnosť a celkovú ekonomickú situáciu v strednej a východnej Európe a hlavne na Ukrajine. Je tam explicitná požiadavka na to, aby sme aj po roku 2019 uchránili fungovanie tranzitu cez ukrajinské územie,” opísal situáciu Šefčovič.

Spresnil, že aj o tejto snahe informoval ministra Novaka, a tiež o skutočnosti, že sú minimálne tri renomované európske firmy, ktoré sú pripravené s ukrajinskými partnermi spolupracovať na prevádzkovaní tranzitného plynovodu cez Ukrajinu.

To je záruka, že služby, ktoré bude ukrajinský plynovod poskytovať, budú na najvyššej európskej úrovni a ruská strana sa nebude musieť obávať o finančné straty spojené s tranzitom plynu cez Ukrajinu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA