Šefčovič: Zimný plynový balíček je dobrý pre všetky strany

Ukrajinci majú na zimu teplo a ruský plyn bude prúdiť aj ďalej do Európy.

„Som rád, že sa v Bruseli podarilo pod mojim dozorom a po náročných rokovaniach dospieť k dohode medzi ministrami energetiky Ruska a Ukrajiny ohľadom zabezpečenia zimných dodávok plynu na Ukrajinu,“ napísal dnes na sociálnych sieťach podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.

„Je to dobrá dohoda pre Ukrajinu, Ruskú federáciu, EÚ aj pre Slovensko. Chceme sa vyhnúť plynovej kríze, aby Ukrajina mala dosť plynu pre občanov a aby bol tranzit pre EÚ, čo je dôležité pre Slovensko. Reverzným tokom prispievame k stabilizácii situácie a je to tiež dobrý signál, že v tejto situácii existuje európske riešenie,“ doplnil.

Trojstrannú dohodu medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ o takzvanom zimnom balíčku uzatvorili ešte koncom septembra. Ukrajinský Naftogaz začal s nákupom plynu od ruského Gazpromu už tento pondelok.

„Dohoda je dôležitá aj preto, že sa blíži zima a Ukrajina začala túto sezónu s nižšími zásobami plynu v zásobníkoch ako po minulé roky," upozornil Šefčovič, pričom dodal, že problémom by nemalo byť ani dodatočné napĺňanie zásobníkov, kde sú k dispozícii aj reverzné toky plynu cez Slovensko, Maďarsko a Poľsko.

Môže si Ukrajina ruský plyn dovoliť?

V rámci zimného balíčka sa Kyjev zaviazal počas zimy nakúpiť od ruského plynárenského gigantu aspoň 2 miliardy kubických metrov (m3) plynu za približne 500 miliónov dolárov.

Ruská vláda sa pritom zaviazala znížiť Ukrajine cenu na „konkurencieschopnú úroveň, ktorá je porovnateľná s cenami v susedných krajinách EÚ“. Malo by ísť o zľavu z 251 na 232 dolárov na 1000 m3.

Ukrajina sa však nachádza vo vážnych finančných problémoch. Európske krajiny preto podľa Šefčoviča pokračujú v „mobilizácii potrebných finančných prostriedkov“ na nákup zemného plynu.

V rozhovore pre TASR slovenský podpredseda Komisie pripomenul, že cez leto prebiehali rozsiahle rokovania o finančnej pomoci pre Ukrajinu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), Európskou investičnou bankou (EIB), Svetovou bankou (SB), Medzinárodným menovým fondom (MMF) a nemeckou bankou KfW, vďaka čomu sa podarilo nájsť riešenia, ktoré by mali zabezpečiť adekvátnu finančnú pomoc Kyjevu.

Pritom treba spomenúť aj makrofinančnú pomoc vo výške 1,8 miliardy eur, ktorú už Komisia poskytla Ukrajine, a takisto príslušné položky z rozpočtu ukrajinskej vlády. 

„To všetko by malo pokryť náklady na kúpu plynu, aby nasledujúce zimné obdobie prebehlo bez problémov,“ uzavrel Šefčovič.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA