Sektor energetiky je stále viac smädný

Viaceré medzinárodné organizácie upozorňujú na veľkú a stále rastúcu spotrebu vody pri výrobe energie, obzvlášť z fosílnych palív a jadra. Rizikom je aj kontaminácia vodných zdrojov. Z týchto analýz vychádza ako najviac udržateľný zdroj veterná energia.

Pri príležitosti Svetového dňa vody (22. marca) Medzinárodná energetická agentúra (IEA) varovala, že energetika využíva asi 15 % svetovej spotreby vody, pričom do roku 2035 bude tento podiel rásť. V nasledujúcich 20 rokoch možno očakávať nárast spotreby vody v tomto odvetví až o pätinu.

IEA uviedla, že „každý rok sa na produkciu energie odoberie asi 580 miliárd metrov kubických sladkej vody,“ čím sa energetika stáva globálne 2. najväčším spotrebiteľom po poľnohospodárstve, v prípade Európy je to najväčší odberateľ vody.

Globálne je elektrina z vody svojím podielom najväčší obnoviteľný zdroj energie, pričom do roku 2035 sa očakáva, že jej podiel zostane okolo 16 %. Väčšina takto použitej vody sa vracia do toku riek, pričom je dôležité dbať na načasovanie a kvalitu toku, avšak časť vody sa aj odparí.

Nejde však len o hydroelektrárne. Ťažba, preprava a spracovanie fosílnych palív, rovnako ako zavlažovanie plodín pre výrobu biopalív, všetky závisia na vode.

Na druhú stranu, energia je nevyhnutná pre zabezpečenie dodávok vody vo fáze pred jej použitím aj potom, t.j. na jej čerpanie i následné čistenie.

Najudržateľnejší je vietor

Európska asociácia pre veternú energiu (EWEA) zase vypočítala, že ročná spotreba vody pri výrobe elektriny v EÚ sa rovná celkovej ročnej spotrebe vody 82 miliónmi obyvateľov Nemecka. Produkcia energie je tak s podielom 44 % najväčším odberateľom vody v Únii.

Atómové bloky, elektrárne na uhlie a plyn v Európe spotrebujú ročne 4,5 miliardy m3 vody. Naopak, vďaka veterným turbínam sa už dnes ušetrí spotreba asi 1,2 miliardy m3 vody ročne, čo znamená úsporu 2,4 miliardy eur.

OSN potvrdila, že „veterná energia je najviac udržateľný zdroj obnoviteľnej energie, najmä z dôvodu nízkych emisií skleníkových plynov a spotreby vody“.

Inštalovaná kapacita veterných turbín na Slovensku je pritom len 3 MW. Ide o dva veterné parky na Záhorí – Cerová a Ostrý vrch, keďže 4 turbíny z kysuckej obce Skalité boli v roku 2008 demontované.

Nový zelený impulz aspoň pre výstavbu malých domácich turbín by mohla priniesť finančná podpora z fondov EÚ prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia. V jeho návrhu sa počíta s podporou domácností na inštaláciu slnečných kolektorov, malej veternej turbíny, kotlov na biomasu či tepelných čerpadiel s výkonom do 10 kW.

Hlavní spotrebitelia: Fosílne palivá a jadro

Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje, ako slnko a vietor, podľa IEA „prispievajú k nízkouhlíkovej energetickej budúcnosti bez značnej intenzifikácie dopytu po vode,“ zatiaľ čo iné nízkouhlíkové technológie ako jadro sú v tomto ohľade oveľa náročnejšie. Práve kvôli náročnosti chladenia sa reaktory často budujú pri oceánoch, riekach a jazerách.

Pri fotovoltike a veternej energii sa voda spotrebúva najmä pri čistení panelov a turbín.

„Popri nižšej spotrebe vody v lokalite produkcie elektriny, majú tieto obnoviteľné technológie malú alebo žiadnu spotrebu vody spojenú s produkciou vstupných palív a minimálny dopad na kvalitu vody v porovnaní s alternatívami, ktoré vypúšťajú veľké objemy ohriatej chladiacej vody alebo kontaminujúcich látok do prostredia,“ uviedla IEA.

Produkciou fosílnych palív sa každoročne kontaminuje približne 15 – 18 miliárd m3 sladkej vody.

Medzinárodná energetická agentúra uviedla, že požiadavky na vodu v elektrárňach založených na fosílnych palivách a jadre, ktoré sú najväčším spotrebiteľom vody v energetike, možno značne znížiť vyspelými chladiacimi systémami, čo však znamená vysoké kapitálové náklady a znižuje to účinnosť elektrárne.

Pri porovnaní jednotlivých fosílnych palív, je extrakcia zemného plynu a ropy relatívne menej náročná na vodu než ťažba uhlia a bridlicového plynu. Okrem toho, bridlicový plyn tiež prináša „riziká kontaminácie vody, špecificky únik štiepiacich tekutín, uhľovodíkov a slanej vody do podzemných zásob a tiež pri nakladaní a odstraňovaní odpadovej vody,“ dodala agentúra, ktorá upozornila najmä na obavy nedostatku vody v Indii, USA, Kanade a Číne.

Postrehy z Číny a Kanady

V súvislosti s Čínou poukazuje IEA na rýchlu urbanizácia a ekonomický rozvoj, rozšírené znečistenie riek a obmedzené dodávky zásoby vody, najmä na severe a západe krajiny.

Zabúdať netreba ani na vzmáhajúci sa sektor jadrovej energetiky, ktorý vyžaduje veľké množstvo vody na chladenie. V súčasnosti je v Číne v prevádzke 20 reaktorov, 28 sa stavia a ďalšie sa plánujú.

V rámci päťročného plánu (2010 – 2015) čínska vláda zaviedla reformu zameranú na zníženie spotreby vody, desalinizáciu morskej vody a výstavbu veľkých projektov vodárenskej infraštruktúry, ktoré budú pokračovať, až do roku 2050.

Čína si tiež stanovila za cieľ do roku 2020 produkovať 12 miliónov ton bionafty. To si však vyžiada množstvo vody ekvivalentné ročnému prietoku Chuang-che (Žltej rieky).

Hlavnou výzvou v Kanade, ktorá sa považuje za krajinu bohatú na vodu, je produkcia palív z ropných pieskov, ktorá vyžadujú obrovské množstvo vody. „Kritickou otázkou je tiež dopad produkcie ropných pieskov na kvalitu vody,“ dodala IEA.

Medzi odporúčaniami agentúry sa uvádza potreba vývoja technológii a lepšej integrácie politík v oblasti energetiky a vody, nutnosť viac sa spoliehať na OZE s minimálnymi požiadavkami na vodu ako sú vietor a slnko, rozvoj vyspelých chladiacich systémov a tiež zavedenie technológií pre opätovné využívanie vody.

OSN vydá v piatok kompletnú rozvojovú správu, v ktorej sa zameria na vzťah medzi vodou a energiou. Mottom Svetového dňa vody pre tento rok je „Bez energie nie je voda a bez vody nie je žiadna energia.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA