Šetrenie energiou má byť povinné

Európska komisia plánuje zaviesť záväzné národné limity pre energetickú efektívnosť. EurActiv získal pracovnú verziu revízie Akčného plánu.

Dokument má optimistický názov "7 opatrení pre 2 milióny nových pracovných miest". Má zjednodušiť Akčný plán energetickej efektívnosti z roku 2006 zameraním sa na niekoľko najefektívnejších opatrení.

Komisia v ňom priznáva, že Európska únia nedokáže do roku 2010 znížiť spotrebu energie o 20%, ako sľúbila v energeticko-klimatickom balíku. V skutočnosti dosiahne iba 11%. Na rozdiel od emisií a podielu obnoviteľných zdrojov však je záväzok v oblasti energoefektívnosti iba politický, nie právne záväzný.

Brusel chce preto zaviesť členským krajinám povinné limity pre šetrenie energiou. Podľa dokumentu by mohlo ísť o sektorové limity, napríklad obmedzené len na stavebníctvo, alebo by mohli pokrývať celú ekonomiku.

Komisia zatiaľ nešpecifikuje, či chce stanoviť pre každý členský štát maximálny limit energetickej spotreby pre rok 2020, alebo sa bude požiadavka šetrenia odvíjať od predpokladaného vývoja spotreby energie. Rozhodnutiu bude predchádzať štúdia vplyvov spomínaných alternatív, do úvahy sa bude brať aj to, ako nájsť správny mechanizmus rozdelenia bremena.

Právne záväzné limity pre šetrenie energiou však budú určite kontroverzné. Väčšina členských krajín ich nepodporuje, obáva sa vysokých nákladov. Výnimkou je Švédsko, ktoré je v súčasnosti držiteľom predsedníctva.

Komisia však trvá na tom, že opatrenia navrhnuté v revidovanom akčnom pláne pomôžu šetriť energiou efektívnym spôsobom – finančné náklady budú "prísne obmedzené".

15 miliónov budov

Druhé opatrenie v návrhu sa venuje budovám. Tento sektor reprezentuje 40% spotreby energie v EÚ, zatiaľ sa však urobilo málo na využitie obrovského potenciálu na šetrenie, ktorý v ňom existuje.

Komisia navrhuje, aby sa do roku 2020 zrekonštruovalo 15 miliónov budov. Tepelná izolácia, dvojité sklá či efektívnejšie spotrebiče môžu Európe ročne ušetriť až 66 miliónov ton CO2 a vytvoriť 300 000 pracovných miest priamo a 1,1 milióna nepriamo.

Na projekt nie sú vyčlenené žiadne špeciálne peniaze. Návrh len hovorí o podpore Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Priestor na financovanie sa môže vytvoriť v nasledujúcej finančnej perspektíve (2013-2020). Dovtedy sa na nábeh projektov môžu využiť nevyužité prostriedky z balíka hospodárskej obnovy.

Komisia vyzýva členské krajiny aby vytvorili Národný fond energetickej efektívnosti, financovaný z príjmov z obchodovania s emisiami. Medzi iniciatívami je aj sieť "inteligentných miest", ktoré by boli priekopníkmi vo využívaní nových energo-efektívnych a nízkoemisných technológií.

Certifikáty pre výrobcov

Dokument sa dotýka aj výrobcov elektriny. Komisia chce navrhnúť smernicu, na základe ktorej by členské krajiny vytvorili certifikačné schémy. Fungovali by však len na národnej úrovni, s cezhraničným obchodom s certifikátmi sa nepočíta.

V akčnom pláne chýba sektor dopravy. Ním sa chce Brusel zaoberať samostatne. Budúci rok by mal predložiť Bielu knihu o špecifických opatreniach pre dopravu, na ktorú pripadá asi pätina primárnej spotreby energie v EÚ.

Komisia chce revíziu akčného plánu predložiť ešte tento mesiac. Podľa zdrojov je však treba čakať zdržania.

Pozície

Priatelia Zeme Európa zdôrazňujú, že energetická efektívnosť je najlacnejšou alternatívou znižovania emisií a ciele v tejto oblasti preto majú zodpovedať emisným cieľom Únie "založeným na klimatickej vede a historickej zodpovednosti EÚ za klimatické zmeny".

"Tento nový Plán energetickej efektívnosti konečne stanoví pre členské krajiny záväzné ciele pre energetickú efektívnosť, čo je veľkým krokom vpred, pretože nezáväzné ciele zatiaľ nedokázali priniesť výsledky. Bude však veľkým sklamaním, ak budú záväzné ciele zodpovedať iba 20% záväzku znížiť emisie", tvrdí Sonja Meister z tejto environmentálnej organizácie.

Priemyselné fórum energetickej efektívnosti (EEIF) tvrdí, že sektor energetickej efektívnosti predstavuje výzvu existujúcim finančným štruktúram. Opatrenia a podpory podľa nich nemusia priniesť želaný efekt v podobe renovácií domov, či investícií verejného sektora, kvôli preferenciám spotrebiteľov, inertnosti trhu, či jeho zlyhaniam.

Podnikateľské združenie preto vyzvalo Komisiu, aby v spolupráci s EIB vytvorila "potrebné nástroje a sprostredkovateľské štruktúry, ktoré premostia priepasť medzi EIB a miestnymi aktérmi, zabezpečia financovanie menších projektov a projektov v nových členských krajinách."

Slovenské energetické firmy rozbehli v poslednom čase viacero projektov pre šetrenie energiou, vrátane poradenských centier zákazníkom. Dušan Randuško, riaditeľ divízie obchodu so zemným plynom v SPP si myslí, že vzdelávaním zákazníkov a spoluprácou na zvyšovaní energetickej efektívnosti možno dosiahnuť viac, než právne záväznými limitmi. "Verím v zdravý sedliacky rozum zákazníka", povedal na stretnutí s novinármi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA