Severania vracajú Nord Stream 2 do zorného poľa Komisie

Dánsko a Švédsko žiadajú Európsku komisiu o zhodnotenie dopadov plánovaného plynovodu.

Na uplynulom summite sa hovorilo aj o Nord Streame 2.

Tému plánovaného plynovodného prepojenia medzi Ruskom a Nemeckom mala otvoriť poľská premiérka Beata Szydłová. Údajne jej prekáža jeho negatívny dopad na ukrajinské príjmy z prepravy plynu do Európskej únie.

Tvrdia to portály PoliticoFinancial Times. Politico pripomína článok v dánskych novinách Ekstra Bladet, podľa ktorého chcel o Nord Streame 2 hovoriť aj dánsky premiér Lars Løkke Rasmussen. Projekt robí napokon vrásky aj Švédsku. V minulosti naň poukazovali predovšetkým východní členovia Európskej únie.

Dánsko: životné prostredie a geopolitika

Dánsky premiér pred summitom avizoval, že bude žiadať, aby EÚ posudzovala Nord Stream 2 v „širšom kontexte“. Jeden z aspektov, ktoré Rasmussen spomenul, bolo životné prostredie. Dánsky portál Berlingske vo februári napísal, že dánska a švédska vláda poslali Komisii list, v ktorom žiadajú oficiálne zhodnotenie projektu zo strany Európskej komisie.

Podmorský plynovod Nord Stream 2 by mal prechádzať cez dánske a švédske teritoriálne vody.

„Toto nie je len dánsko-ruská téma. Má obrovský geopolitický význam. Preto nemôže byť správne, že jeden členský štát urobí rozhodnutie na individuálnej báze,“ citoval Berlingske dánskeho ministra zahraničia Andersa Samuelsena.

Švédsko: národná bezpečnosť…

Vo Švédsku vzbudila diskusiu ruská požiadavka na prenájom prístavov s cieľom uľahčiť výstavbu plynovodu.

Samospráva v meste Karlshamm na juhu krajiny s prenájmom súhlasila. „Ide o kontroverzné rozhodnutie, keďže švédska vláda opakovane prejavila svoje obavy (s prenájmom) z bezpečnostných dôvodov,“ napísal pre portál EUobserver Sijbren de Jong z Haagskeho centra pre strategické štúdie.

De Jong pripomenul, že vlani švédsky ostrov Gotland odmietol podobnú požiadavku po tom, ako ministerstvá obrany a zahraničia vydali negatívne stanovisko vzhľadom na strategický význam ostrova.

… a ekonomika

Pre švédske mestá je výstavba plynovodu zaujímavá, pretože povedie k novým pracovným miestam a príjmom z premávky lodí.

Analytik de Jong však tvrdí, že Karlshamm sa v argumentácii spoliehal aj na „alternatívne fakty“, konkrétne na zveličené ekonomické dopady.

Expert sa tiež pýta, prečo je pre Rusov dôležitá prítomnosť na švédskych ostrovoch. „Je zvláštne, že nepoužívajú ruskú enklávu Kaliningrad, kde sú náklady na prácu a sklady oveľa nižšie ako vo Švédsku.“

Gazprom sa bráni

Na de Jongov komentár reagoval pre EUobserver poradca spoločnosti Nord Stream 2 pre európske záležitosti Sebastian Sass.

Sass tvrdí, že dôvod pre výber švédskych ostrovov je naozaj komerčný. Pripomína, že väčšina rúr pre plynovod je dodávaná zo západnej Európy. „Samozrejme, že je oveľa výhodnejšie ako aj udržateľnejšie využiť pobrežnú infraštruktúru, ktorá je čo najbližšie k trase plynovodu,“ dodal Sass.

„Prístav v Kaliningrade sme nevybrali z dôvodu väčších dopravných vzdialeností a iných špecificky logistických kritérií,“ napísal Sass.

Nord Stream 2 vlastnia už len Rusi

De Jong napísal, že vo februári správna rada Gazpromu rozhodla o nadobudnutí dodatočného 50-percentného podielu. Ruský energetický gigant sa tak stal jediným vlastníkom spoločnosti stavajúcej plynovod.

Dôvodom je rozhodnutie poľského protimonopolného úradu, ktorý zabránil západoeurópskym firmám vytvoriť spoločné konzorcium s Gazpromom. BASF/Wintershall, Engie, OMV, Shell ako aj Uniper sa však tvrdia, že sa budú aj naďalej podieľať na financovaní projektu.

Gazprom aj Nemecko trvajú na tom, že Nord Stream 2 je čisto komerčný projekt.

Komisia sa téme vyhla

Túto rétoriku odmietajú Slovensko aj Poľsko. Tie bude Nord Stream 2 obchádzať rovnako ako Ukrajinu a pripraví ich tak o príjmy z prepravy ruského plynu na západ. V minulosti práve oni otvárali túto tému na európskych summitoch.

De Jong si všimol, že o plynovodnom projekte sa nijako nezmieňuje februárová Správa o stave energetickej únie z dielne podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča.

Šefčovič sa k projektu vyjadril pre EurActiv.sk v apríli 2016: „V dobe rôznych hybridných hrozieb a živelných katastrof nepovažujeme za najlepšie riešenie vytvoriť situáciu, keď by 80 percent ruského plynu malo ísť po jednej trase.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA