Slovenské domácnosti majú najvyššie výdavky na energie v Únii

Slovenské domácnosti vynakladajú až 16 % výdavkov na energie. Svoju rolu v tom zohrávajú jednotkové ceny energií, objem spotreby a príjmy obyvateľstva. Priestor na zlepšenie existuje predovšetkým pokiaľ ide o zníženie spotreby pri vykurovaní a ohreve teplej vody.

Odborníci z Európskej komisie, zástupcovia ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry a predstavitelia spotrebiteľských združení diskutovali v pondelok (17.3.) v Bratislave o fungovaní maloobchodných (retailových) trhov s energiami s dôrazom na práva spotrebiteľov, energetickú efektívnosť a využitie inteligentných technológií v prospech koncových zákazníkov.

Zatiaľ čo na veľkoobchodnej úrovni dochádza k intenzívnej súťaži, koncový zákazník stále dostatočne neprofituje z výhod, ktoré jednotný európsky trh s energiami prináša.

„Pokles veľkoobchodných cien sa nepremietol do zníženia maloobchodných cien, kde rástli hlavne regulované zložky ceny. Slovensko má piate najvyššie ceny elektriny pre priemyselných zákazníkov, čo výrazne vplýva na konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Tieto ceny sú jednými z najvyšších na svete,“ uviedla ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková. Na seminári predstavila závery správy EK o cenách a nákladoch za energiu v Európe.

Vysoké poplatky za prenos

Podľa záverov ENTSO-E sú v prípade Slovenska vysoké predovšetkým poplatky za prenos elektriny.

„Ak by sme odrátali DánskoBulharsko, kde časť tvoria aj iné regulačné poplatky, napríklad v prípade Dánska ide o podporu na obnoviteľné zdroje, tak Slovensko má v podstate najvyššie poplatky za prenos elektrickej energie,“ uviedla Vašáková.

Čo sa týka maloobchodného trhu s plynom pre domácnosti, existujú veľmi výrazné rozdiely. Medzi najdrahšou a najlacnejšou krajinou – Švédsko vs. Rumunsko – je to až štvornásobný rozdiel. Slovenské ceny sú v tomto prípade pod priemerom EÚ.

Avšak ak sa ceny za energie prerátajú na paritu kúpnej sily, slovenské domácnosti na nich v porovnaní s inými krajinami EU najväčšiu časť svojich výdavkov – až 16%.

 

Zdroj: Eurostat

Svoju úlohu v tom zohrávajú tri veličiny – jednotkové ceny energií, objem spotreby a príjmy obyvateľstva.

Keďže Slovensko je v prípade ukazovateľa HDP per capita a skutočnej individuálnej spotreby treťou najbohatšou východoeurópskou krajinou (po Slovinsku a ČR), koncové ceny plynu i elektriny pre domácnosti sú u nás pod priemerom Únie, priestor pre zlepšenie možno nájsť hlavne v oblasti objemu spotreby, najmä pokiaľ ide o vykurovanie a ohrev teplej vody.

Ako znížiť náklady?

Európska komisia v rámci svojich odporúčaní ako znížiť náklady na energie, kladie dôraz najmä na dokončenie vnútorného, hlavne maloobchodného, trhu s energiami, keďže hospodárska súťaž prináša úspory. Svoju úlohu zohrávajú aj spotrebitelia, ktorí by mali byť aktívnejší pri zmene dodávateľov energie a výber čo lepšieho produktu v rámci daného dodávateľa. Vzhľadom na veľké rozdiely v nákladoch na siete a nárastu tejto položky, je potrebné usilovať o väčšiu konvergenciu. Významnú rolu zohrávajú aj energeticky úspornejšie spotrebiče a technologický pokrok.

„Na základe súčasnej situácie na Ukrajine a celkovej geopolitickej situácie, je podľa Komisie dôležité podporovať alternatívne zdroje energie, aby sme neboli tak závislí na dovážanom plyne a rope. Avšak táto podpora by mala byť čo najviac nákladovo efektívna a čo najmenej zaťažovala spotrebiteľov, či už domácnosti alebo aj priemysel,“ dodala Lívia Vašáková.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA