Slovenský priemysel vyzýva na zníženie cien elektriny

Zástupcovia energeticky náročného priemyslu vyzývajú slovenskú vládu na zníženie cien elektriny. Súčasné ceny znižujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a odrádzajú investorov. Slovensko má jedny z najvyšších cien elektriny v EÚ.

Podnikateľská komunita dnes v otvorenom liste upozornila premiéra Róberta Fica na problém neúnosne vysokých cien elektrickej energie pre priemyselných odberateľov.

Argumenty veľkopriemyslu podporil aj pozičný dokument Energy analytics, ktorý analyzuje vplyv  regulovaných poplatkov koncovej ceny elektriny na konkurencieschopnosť energeticky náročného priemyslu.  

Slovensko má z pomedzi krajín EÚ najvyššie koncové ceny energií a to napriek tomu, že veľkoobchodná cena elektriny neustále klesá. Hlavnou príčinou je rast tzv. regulovanej zložky koncovej ceny. To sú najmä tarify za prevádzkovanie, za straty pri distribúcii elektriny a za systémové služby.

Tarifa za prevádzkovanie systému v súčasnosti tvorí 20% celkovej ceny elektriny.  Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) túto tarifu zvýšil v rokoch 2009 až 2014 približne 8-násobne. Na otázky prečo sa táto tarifa zvýšila z 2,72 EUR za megawatthodinu (MWh ) na aktuálnych 21,82 EUR/MWH odkazuje ÚRSO na platnú legislatívu.

Systém podpory OZE

Jedným z dôvodov vysokej koncovej ceny elektriny je, že podpora pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a kombinovanou výrobou (KVET) je na Slovensku financovaná prevažne práve z tarify za prevádzkovanie systému.

Podpora OZE je finančne náročná v každej členskej krajine EÚ, štáty však majú rôzne prístupy k riešeniu ich financovania. Napríklad, v Česku sa vláda rozhodla čiastočne podporiť OZE zo štátneho rozpočtu a to najmä preto, že ide o spoločensko-politické rozhodnutie bez trhového základu.  Česko, ale aj Nemecko, zároveň zohľadňuje potreby  veľkopriemyslu.

Podľa zistení dokumentu Energy analytics, rast objemu výroby energie z OZE bol do konca roka 2013 až o 30,8% vyšší, než sa Slovensko zaviazalo. To znemená, že Slovenská republika nezaostáva v plnení svojich záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ a sú stanovené v Národnom akčnom pláne pre OZE.

Priemyselná komunita sa preto domnieva, že nastal čas prehodnotiť schému financovania výroby elektriny z OZE a definovať novú schému, ktorá by nepoškodzovala veľkoodberateľov energií.

Trpí najmä ťažký priemysel

 Vysoké koncové ceny elektrickej energie znižujú konkurencieschopnosť najmä energeticky náročného priemyslu, akým je hutnícky, stavebný či chemický priemysel, pretože energie tvoria až 40% ich celkových nákladov.

Tento druh priemyslu pritom na Slovensku tvorí až 26% hrubého domáceho produktu, čo je vysoko nad priemerom EÚ. Zároveň je aj významným zamestnávateľom.

Zástupcovia viacerých obchodných komôr tvrdia, že vysoké koncové ceny energií majú za následok aj odliv investícií domácich a zahraničných investorov, ktorí zvažujú presun výroby. Ako príklad môžeme uviesť U.S. Steel Košice, Slovalco alebo Duslo Šaľa, ktorí len nedávno zvažovali otázku ďalšieho pôsobenia na slovenskom trhu.  

Zároveň, kvôli vysokým koncovým cenám elektriny nedokáže slovenský priemysel konkurovať ani spoločnostiam v rámci spoločného trhu EÚ. V ešte horšej situácii sa nachádza v porovnaní s konkurentmi z krajín ako USA, kde sú ceny energií až o tretinu lacnejšie.

Kritika Európskej komisie

Vysoké koncové ceny elektriny Slovensku pravidelne vyčíta aj Európske komisia. Vo svojej poslednej správe  Pokrok pri dokončovaní jednotného trhu s energiou z 13. októbra Komisia slovenskej vláde odporúča, aby prehodnotila ceny regulácie a výšku sieťových poplatkov, ktoré patria v Únii k tým najvyšším.

Ďalšou výčitkou Komisie je netransparentnosť celého rozhodovacieho systému. Ceny regulovaných položiek sú často rozhodované arbitrárne Regulačným úradom, bez konzultácií s dotknutými odvetviami, či dopadových analýz.

Priemyselná komunita preto slovenskú vládu vyzvala na otvorenie odbornej diskusie, „ktorá by mala byť inštitucionalizovaná, vecná, transparentná tak, aby sa do nej mohli zapojiť všetky strany a to bez ohľadu na priemyselné odvetvie alebo geografickú lokalitu prevádzky.“

Pod otvorený list premiérovi Slovenskej republiky sa podpísala Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Podnikateľská aliancia Slovenska, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora SR, Slovensko-rakúska obchodná komora, Taliansko-slovenská obchodná komora, Švédska obchodná komora SR a Združenie podnikateľov Slovenska.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA