Stopercentne obnoviteľná elektrina je možná. Lokálne

Zelený sen by sa v niektorých nemeckých dedinách nestal skutočnosťou bez podpory z federálnej úrovne.

Článok je súčasťou série o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave.

Neuerkirch a Külz sú dve malé dediny v západnom Nemecku. Neuerkirch má okolo 300 obyvateľov, Külz 500. Napriek tomu sa cítia byť súčasťou niečoho väčšieho. Niečoho, čo ide ešte ďalej než Energiewende, nemecká energetická transformácia.

Sme šťastní, že nás nemusí zásobovať Vladimír Putin a Saudská Arábia, povedal starosta Neuerkirchu Volker Wichter reportérom na novinárskej zahraničnej ceste financovanej z nemeckého vládneho programu Európska klimatická iniciatíva.

Neuerkirch a Külz prešli od kúrenia fosílnymi palivami na 100-percentne obnoviteľné zdroje. Elektráreň na biomasu poskytuje 75 percent energie, termosolárna elektráreň zvyšok. Len pár domov nie je napojených na centrálny systém.

Tieto dve dediny ležia v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko, ktorá samu seba označuje za „priekopníčku“ Energiewende. Okrem biomasy a solárnych panelov je typická veternými turbínami. Za to, že im prenajímajú pozemky, dostávajú miestne obce ročne stovky desaťtisícov eur. Operátori si môžu dovoliť zaplatiť vďaka fixným výkupným cenám alebo inej forme dotácie z národnej úrovne.

Napriek tomu starostovia opakujú: Bez nás by žiadna energetická transformácia nebola, my sme Energiewende.

Transparentnosť musí byť

Tony Christ je bývalý starosta Mastershausenu, obce s 1000 obyvateľmi. Hovorí, že v tejto dedine vo vidieckej oblasti Porýnia-Falcka bolo do obnoviteľných energií investovaných 64 miliónov eur.

Investori postavili 14 veterných turbín za 50 miliónov a pár solárnych elektrární za 11 miliónov eur. Elektrické prípojky ich stáli 3 milióny eur.

Na základe zmluvy uzavretej na 25 rokov dostáva dedina najmenej 260.000 eur ročne za prenájom pôdy. Príjmy sa môžu vyšplhať až na 350.000, podľa toho, ako silno fúka vietor a svieti slnko.

Greenpeace žiada 100-percentne obnoviteľnú energiu

Christ si dal veľkú námahu, kým obyvateľov presvedčil, že turbíny nebudú mať dopad na životné prostredie. S občanmi diskutoval ešte skôr, než prišlo k investičným rozhodnutiam. Keď ľudí trápilo možné ohrozenie vtáčej populácie alebo hluk, zohnal expertov, ktorí ich upokojili.

Kľúčovými argumentmi však boli peniaze a transparentnosť. „Vysoká akceptácia turbín bola dôsledkom toho, že ľudia vedeli, čo spravíme s peniazmi,“ povedal novinárom Christ. „Sme vo všetkom transparentní.“

Toto je demokracia zdola

Mastershausen zisky použil na financovanie zavedenia rýchleho internetového pripojenia, stavby ciest, ihrísk a knižnice. Okrem toho dáva obec peniaze rodinám, ktorým sa narodí dieťa. Samozrejme financuje aj miestnu energetickú transformáciu cez príspevky na izoláciu domov a hromadnú dopravu.

„Dokonca sa k nám sťahujú anglické a holandské rodiny,“ teší sa Christ a dodáva, že vďaka internetu a lepšej doprave môžu ľudia pracovať aj z domu.

Maroš Šefčovič: Ak chcú ľudia solárne panely, umožnime im to

Výhľadu dominujú veterné turbíny. Keď padne otázka ohľadom estetiky, bývalý predseda obvodu Rhein-Hunsrück Bertram Fleck má jasnú odpoveď: „Škaredý výhľad? To je otázka hodnôt. Niektorí ľudia sa radi dívajú na veterné turbíny pretože reprezentujú Energiewende.“

Lokálne komunity, ktoré majú v rukách moc, stelesňujú „demokraciu zdola“, zhodnú sa obaja.

Pravda, energetická transformácia by nebola možná bez systému fixných výkupných cien, za ktoré prevádzkovatelia predávajú elektrinu do regionálnej ste. Na druhej strane vyrobia veterné turbíny oveľa viac elektriny, než dedina potrebuje. So záložnými zdrojmi by mohla byť sebestačná.

Návratnosť investícií je 10 rokov

Niektoré nemecké komunity si stavajú vlastné elektrárne na poháňané obnoviteľnými zdrojmi elektriny. Wolfhagen v susednej spolkovej krajine Hesse vlastní 10-MW fotovoltaickú elektráreň, najväčšiu v Hesse, a 12-MW veterný park. Na jeho území sa nachádza aj vodná elektráreň.

Vo Wolfhagene je elektrina 100 percentne obnoviteľná už od roku 2014. Väčšina z 13 500 obyvateľov obce je napojená na regionálnu sieť, ktorá vyvažuje miestne obnoviteľné zdroje závislé od počasia. Na ročnej báze vyvezie mesto viac elektriny, ako jej dovezie.

Emisie znížili o 90 percent a zvíťazili v celoeurópskej súťaži

Prevádzkovateľ, obecný podnik (Stadtwerke), vlastní zo 75 percent mesto a z 25 percent lokálne družstvo. „Energiewende je možná len, ak sú zapojení ľudia. Preto toto družstvo funguje,“ vysvetľuje Markus Huntzinger zo Stadtwerke Wolfhagen.

Návratnosť investícií nie je problém. Huntzinger hovorí, že investície do veterných turbín sa vďaka obchodníkovi s energiou, ktorého si podnik najal, vrátia do 10 rokov. Turbíny vydržia ešte ďalších 10.

Podľa Benjamina Böhma zo spoločnosti Windtest Grevenbroich, ktorá sa zaoberá vývojom veterných turbín a ich servisom, si jeden megawatt veternej energie vyžaduje investíciu v hodnote 1,5 milióna eur. Postaviť turbínu a prejsť celým regulačným procesom trvá dva až päť rokov.

Horšie ako “zamračené bezvetrie”

Windtest má svoje testovacie zariadenia pre novú generáciu veterných turbín v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Tu výhľadu dominuje aj najväčšia a najšpinavšia uhoľná elektráreň v Nemecku, Neurath.

Nemecký paradox: Uhoľná elektráreň stojí vedľa veterných turbín

Je jednou z tých, čo dodávajú energiu spolkovej krajine na svojej južnej hranici – Porýnii-Falcku. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Porýnia-Falcka Thomas Griese pripúšťa, že „priekopnícka“ spolková krajina musí stále dovážať 30 percent spotrebúvanej elektriny.

Avšak 47 percent elektriny vyrobenej v Porýnii-Falcku pochádza z obnoviteľných zdrojov. Griese dúfa, že v roku 2030 sa zelený sen o 100-percentne obnoviteľnej energii na úrovni spolkovej krajiny stane skutočnosťou. Tak to aspoň plánuje.

Štátny tajomník hovorí, že existujú riešenia na situácie, ktoré nazýva „zamračené bezvetrie“, kedy nefúka vietor ani nesvieti slnko: technológia skladovania energie vo forme plynu, prispôsobenie dopytu ponuke, batérie, rozšírenie sietí na zóny s iným počasím a veterné parky na mori ako záložný zdroj.

Trápi ho skôr iný problém. V Porýnii-Falcku síce nie je žiadna uhoľná elektráreň, no jadrová áno. „Rozobratie jadrovej elektrárne je veľmi nákladné. Bude to trvať desaťročia. Našťastie máme len jednu,“ usmeje sa Griese.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA