Štúdia: Nemecká Energiewende stráca prestíž

Podľa novej analýzy hrozí rozpad nemeckého modelu prechodu energetiky k obnoviteľným zdrojom. V porovnaní so stratégiami iných krajín je drahý a pokrok pri ochrane klímy je menší. Podľa autorov je načase rozvíjať spoločnú európsku energetickú stratégiu.

Nemecko by urobilo dobre, keby sa pri energetickej politike začalo pozerať ďalej než na špičku svojho nosa,“ varoval Bert Rürup, predseda Výskumného inštitútu Handelsblatt, ktorý koncom minulého týždňa predstavil analýzu s názvom Nové impulzy pre Energiewende.

Ide o dosiaľ najkomplexnejšiu komparatívnu štúdiu energetickej politiky. Jej hlavný záver môže byť pre niekoho prekvapivý – Nemecko stráca svoju vedúcu medzinárodnú rolu a hrozí, že prestížny projekt Energiewende sa rozpadne. V porovnaní s energeticko-politickými stratégiami iných krajín je nielen obzvlášť drahý, ale pokrok pri ochrane klímy je menší než inde.

Rürup poznamenal, že debata o energetike sa vedie len čisto z národného hľadiska a dominuje v nej pocit, že všetky ostatné krajiny by sa mohli od Nemcov poučiť. Hoci v minulosti sa niektorí dívali na Energiewende s obdivom, ten sa teraz zmenil skôr na „výsmech“, poznamenal Stephan Reimelt, šéf spoločnosti GE Energy Nemecko, ktorá si štúdiu objednala.

Kto prekonal Nemcov?

Inštitút monitoroval 51 rôznych indikátorov prechodu na environmentálne udržateľnejší, ekonomický a bezpečný energetický systém v spolu 24 štátoch z OECD a skupiny BRICS v rozpätí 5 rokov.

Získané dáta potom použili na prípravu dvoch rebríčkov – jeden mapuje status quo a druhý sleduje 5-ročný trend.

Nemecko sa umiestnilo na aktuálnom 8. mieste. Predbehnúť ho podľa Rürupa mali menšie štáty s „priaznivými topografickými a meteorologickými podmienkami“ pre využívanie OZE. Ide o Švédsko, Nórsko, Rakúsko, ŠvajčiarskoDánsko. Lepšie však dopadlo aj Francúzsko (vďaka vysokému podielu jadra) a Španielsko.

V rámci druhého rebríčka Nemecko obstálo oveľa horšie. Pri monitoringu, ktorý reflektuje dynamiku vývoja, skončilo dokonca na poslednom mieste. Dôvodom sú vysoké náklady na podporu OZE, ktoré neviedli k zodpovedajúcemu poklesu emisií CO2. Problémom je aj vysoká spotreba energie na obyvateľa.

Európska deľba práce

Predseda inštitútu vysvetlil, že Energiwende stojí na troch pilierov, tzv. „magickom trojuholníku“: environmentálna kompatibilita, efektívnosť a bezpečnosť dodávok. V súčasnosti sa všetky tri kolíšu.  V Nemecku sa zaznamenal nárast emisií CO2, dramaticky sa zvýšil počet výpadkov v sústave a narástli náklady na energie u firiem aj domácností.

Rürup vyzval aby Nemecko začalo myslieť aj na to, čo sa deje za jeho hranicami. Poukázal napríklad na to, že v Nórsku sa bude od roku 2015 pri všetkých nových budovách aplikovať štandard energeticky pasívnych budov. Kanada zase môže byť modelom pre prepravu tovarov po železnici.

Inštitút žiada spoločnú európsku stratégiu Energiwende a podporu pre budovanie trhovo orientovaného, technologicky neutrálneho energetického systému.

„Nie je možné na jednej strane usilovať o zjednotenú Európu a na druhej strane sa v energetike obmedzovať na národné myslenie,“ uviedol Rürup a poukázal na potrebu deľby práce.

OZE sa musia produkovať tam, kde je to najefektívnejšie a najviac konkurencieschopné. To znamená vhodné umiestnenie solárnych systémov v oblastí Stredomoria a veterných fariem v Severnom mori a na pobreží Atlantiku. „Nie v strede Nemecka,“ kritizoval Rürup.

Aktuálny konflikt s Ruskom podľa neho môže slúžiť ako katalyzátor európskej energetickej stratégie vo svetle rastúceho tlaku uniknúť ruskej rope a plynu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA