Štúdia: Podpora uhlia je ekonomicky a politicky nezodpovedná

Odklon od používania fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom sa musí uskutočniť na medzinárodnej úrovni. Nemecko chce ísť príkladom.

Štvrtina nemeckých emisií skleníkových plynov pochádza z 30 veľkých uhoľných elektrární. Aj v iných veľkých ekonomikách je za emisie zodpovedné do veľkej miery spaľovanie uhlia.

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel (SPD), ktorý ešte ako minister hospodárstva chránil nemecký uhoľný priemysel, chce teraz využiť nemecké predsedníctvo v G20 na globálne presadenie nemeckej „Energiewende“ – preorientovanie energetickej politiky na obnoviteľné zdroje.

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Na stretnutí Berlin Energy Transition Dialogue, pred zástupcami priemyslu a združení z 93 krajín, zdôrazňoval výhody posunu v energetickej politike: „Energetická politika je oblasťou, o ktorej nemožno diskutovať v rámci národných hraníc. Proti klimatickým zmenám nemožno bojovať plotmi a izoláciou, potrebujeme medzinárodnú spoluprácu. Potrebujeme dialóg medzi politikou, vedou a ekonomikou, prekračujúci národné hranice.“

V júli sa bude konať v Nemecku summit G20. Vláda v Berlíne chce ostatným krajinám pripomenúť klimatické záväzky Parížskej dohody. Problémom sa ukazuje byť nová americká administratíva: prezident Trump niekoľkokrát spochybnil klimatické zmeny a úlohu ľudskej aktivity v nich, ako aj medzinárodné záväzky USA prijaté počas predchádzajúcej administratívy.

Argument o potrebe posunu od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom výrazne posilňuje spoločná štúdia Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) a Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA).

„Trump sa očividne snaží v klimatickej politike vrátiť čas, napriek všetkým vedeckým dôkazom. V tejto situácii vysiela silný signál, keď sa obe organizácie, s ich rozličným pozadím, vyslovia za budúce masívne investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, nie len pre naplnenie klimatických cieľov, ale aj pre miliardy v ekonomických prínosoch“, povedal pre EurActiv.de Rainer Hinrichs-Rahlwes, člen vedenia nemeckého združenia pre obnoviteľné energie (BEE). Akékoľvek zdržanie je nákladné.

Štúdia jasne konštatuje, že zdržanie v globálnej energetickej tranzícii zásadne zvyšuje riziko, že investície potečú namiesto toho do využívania fosílnych palív. Nemecko napríklad vyzýva, aby čo najrýchlejšie odstavilo využívanie uhlia.

„Čísla z tejto štúdie jasne ukazujú, že investície do nových uhoľných elektrární, alebo ďalších uhoľných baní, nie sú len nezodpovedné v zmysle klimatickej politiky, ale povedú aj k miliardovým stratám“, tvrdí Rainer Hinrichs-Rahlwes.

Posun od využívania fosílnych palív môže podľa štúdie posilniť globálne HDP o 0,8% do 2050. Bude to výsledok väčšej efektívnosti, vďaka novým technológiám, ako aj zníženia nákladov v dôsledku využívania lacnejších obnoviteľných zdrojov. Exituje tam tiež obrovský potenciál nových pracovných miest.

 

REKLAMA

REKLAMA