Štúdia: Voľnosť v regulácií bráni úsporám energie

Neschopnosť presadiť existujúcu legislatívu do praxe je hlavnou prekážkou, ktorá bráni zvýšeniu energetickej účinnosti vo svete vrátane krajín EÚ. Vyplýva to z nedávnej štúdie z dielne Economist.

Štúdia, ktorú si nechala vypracovať nezisková sieť GBPN, tvrdí, že sektory stavebníctva a nehnuteľností tvoria až 40 % celosvetových emisií oxidu uhličitého. Krajiny EÚ, USA, IndiaČína sa snažia oddeliť rast svojho hospodárstva od rastu spotreby energie a firmy čoraz viac kladú dôraz na renovácie existujúceho stavebného fondu.

Autori analýzy tiež uviedli, že hoci po legislatívnej stránke jestvuje dostatok stimulov, ktoré by  mali naštartovať renovácie budov, bráni tomu nedostatok vôle správne vykonávať  legislatívne opatrenia.

Slabé presadzovanie

Realitné spoločnosti a firmy ponúkajúce služby energetickej efektívnosti podporujú legislatívne opatrenia ako nástroj pre podporu investícií. Uprednostňujú však globálne zosynchronizované zákony o energetickej účinnosti, ktoré podľa nich vytvoria vyrovnané investičné prostredie. Z výskumu vyplýva, že väčšina z týchto firiem (68 %) považuje uhlíkové dane za nápomocné.

Takmer 40 % predstaviteľov realitných a stavebných spoločností sa ale sťažovalo, že slabé vymáhanie regulácie je najväčšou bariérou investícií.

„Aby sa veci pohli rýchlejšie a mohli ich všetci využiť, vlády musia trvať na povinnom prístupe alebo uvaliť pokuty za nedodržiavanie na určitých energetických úrovniach,“ uviedol v rámci prieskumu Kenneth Fong, zodpovedný za inžinierske operácie siete Hilton Worldwide pre oblasť Ázie a Pacifiku.

Zlepšenia a prínosy

Z prieskumu tiež vyplynulo , že povinné ratingy energetickej efektívnosti budov sú nákladovo efektívne len ak zároveň dochádza k ďalšej službe energetického manažmentu – sub-meteringu. Legislatíva by sa zase mala neustále zlepšovať, napr. pri re-definovaní toho, čo je zelená  budova, by sa mohli vytvoriť aj spoločné štandardy.

Pri správnych politických signáloch o presadzovaní pravidiel by sa energetická efektívnosť mohla pre firmy stať nielen environmentálnym opatrením, ale tiež cestou zlepšenia ich hospodárskej bilancie.

Vo všeobecnosti výdavky na energie predstavujú relatívne malé percento celkových prevádzkových nákladov  a firmy tak nie sú ochotné vynakladať kapitál na investície s dlhodobou návratnosťou.

Nástroj manažmentu rizík

Štúdia vypracovaná Economist Intelligence Unit uvádza, že firmy pristupujú k investovaniu do energetickej účinnosti strategicky. Pri vysoko premenlivých cenách môžu energie predstavovať veľkú časť kontrolovateľných výdavkov.

„Manažéri nehnuteľností nemôžu kontrolovať veci, ako sú dane, ktoré firma musí platiť, nehnuteľnosť musí platiť poistné príplatky alebo náklady za prenájom pôdy,“ uviedol George Caraghiaur, viceprezident pre energetiku a obstarávanie v Simon Property Group. „Ak odoberiete tieto náklady a pozriete sa len čisto na kontrolovateľné náklady, výdavky na energie predstavujú oveľa väčšiu časť týchto nákladov.“

Opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov sa môžu využívať na zmierňovanie rizík, a takmer 70 % firiem k nim aj takto pristupuje.

Mnohí manažéri si myslia, že je len otázkou času, kedy si trh naplno uvedomí výhody zelených budov a tí, ktorí už teraz uvažujú o ich zavedení, budú mať pred ostatnými nskok, najmä ak budú ceny energií podľa očakávaní ďalej eskalovať.  

„Hoci škála rizík, ktoré sa riešia, je široká – od rizík ceny energie a meniaceho sa dopytu na trhu po vyhliadky budúcej klimatickej legislatívy – fakt, že firmy hľadia na energetickú efektívnosť ako nástroj manažmentu rizík naznačuje, že sektor tieto investície zvažuje v širšom strategickom kontexte,“ uvádza sa v štúdii.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA