Štúdia: Vplyv cien energie na priemysel sa „zveličuje“

Ceny energie sú len malým faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskych podnikov, tvrdí skupina ekonómov v rozpore s argumentmi časti priemyslu. Budúcnosť hospodárstva EÚ vidia v inováciách a efektívnosti.

Ekonómovia z Británie, Francúzska a Nemecka zverejnili minulý týždeň závery analýzy, podľa ktorej síce nízke ceny energie môžu byť výhodou, ale sú len malý faktor v celkovej konkurencieschopnosti Európy. Budúcnosť Európy viac závisí na technologických inováciách. Región totiž nemá rovnaké zdroje energie a rovnaké podmienky, ktoré viedli k zníženiu ceny palív, predovšetkým plynu, v USA.

Ďalšie dôležité faktory pre konkurencieschopnosť sú napríklad cena a dostupnosť surovín či mzdové náklady.

V analýze sa uvádza, že aj keď  kroky na ochranu energeticky náročných odvetví sú plne opodstatnené, ceny energie majú len malý vplyv na globálnu konkurencieschopnosť väčšiny európskej ekonomiky.

Napríklad pre 92 % priemyslu v Nemecku, tvoria náklady na energie len veľmi malý podiel celkových nákladov. Energeticky náročné odvetvia v EÚ navyše môžu využiť viaceré politické nástroje, ktorými sa zmierňuje ich finančné bremeno na podporu obnoviteľných zdrojov či dopadov obchodovania s emisiami EÚ ETS.

„Európa nemôže konkurovať v globálnom hospodárstve na základe lacných zdrojov. Tak ako Japonsko v 80. rokoch, musí konkurovať v inováciách a efektívnosti,“ uviedol Michael Grubb, vedúci pre energetickú a klimatickú politiku na Univerzite v Cambridge.

Ceny energie nie sú zahrnuté ani medzi ukazovateľmi konkurencieschopnosti v každoročnom porovnaní národnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF). Do úvahy berie len kvalitu dodávok elektriny.

„Inovačne priaznivé prostredie je oveľa dôležitejšie,“ zdôrazňuje analýza organizácie Climate Strategies. Napriek vysokým nákladom na energie,  sa tri európske krajiny (Švajčiarsko, FínskoNemecko) umiestnili v top 5 krajín pokiaľ ide o konkurencieschopnosť.

Konkurenti nespia

EÚ podľa analýzy naopak riskuje, že si sama podkope svoju budúcu konkurencieschopnosť tým, že dovolí iným krajinám dostať sa na čelo vývoja nízkouhlíkových technológií. Konkurenti ako Čína, India a USA plynulo investujú do nových technológií a energetickej efektívnosti a je v záujme Európy zostať súčasťou tejto vedúcej skupiny.

Súčasná pozícia Európy, pokiaľ ide o patenty v sektoroch nízkouhlíkových technológií, je dobrá. To sa ale môže rýchlo zmeniť. Ciele pre obnoviteľné zdroje napríklad existujú v 138 krajinách a 66 štátov vrátane Austrálie, Južnej Afriky, Kanady či Brazílie zaviedlo dotácie na ich podporu.

Krajiny EÚ strácajú svoje niekdajšie líderstvo v objeme investícií do obnoviteľných zdrojov. Na prvých priečkach sa dnes nachádzajú Čína a USA. Až 70 % novej kapacity vo veternej energii a 40 % nových fotovoltických panelov sa v roku 2012 inštalovalo mimo Európu.

Údaje agentúry Bloomberg o investíciách za rok 2013 ukazujú, že v Európe minulý rok klesli investície o 41 %, a to v dôsledku obmedzenia dotácií pre nové projekty a neistoty ohľadom budúcej podpory. V Nemecku, ktoré bolo kedysi na prvom mieste rebríčka, dosiahli investície v minulom roku najnižšiu úroveň od roku 2006.

Európska komisia v rovnaký deň (22. januára) predstavila návrhy rámca do roku 2030 aj návrhy krokov na obnovu európskeho priemyslu. O budúcej podobe energetickej a klimatickej politiky do roku 2030 a jej vplyve na priemysel budú lídri členských krajín diskutovať na marcovom summite.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA