Švajčiari zakázali nové atómky, Francúzi pokračujú v ústupe od jadra

Západoeurópski voliči sa vyslovili za obmedzenie jadrovej energie.

Odporcovia jadrovej energie vo Švajčiarsku a vo Francúzsku majú vietor v plachtách.

Švajčiari rozhodli v nedeľnom referende o zákaze nových atómových elektrární. Zákon, ktorý navrhla vláda, odobrilo až 58 percent voličov.

Vo Francúzsku sa zase ministrom životného prostredia stal známy aktivista Nicolas Hulot, ktorý chce znížiť podiel jadrovej energie na výrobe elektriny.

Švajčiari uprednostnia obnoviteľné zdroje

Po fukušimskej katastrofe v roku 2011 sa vo Švajčiarsku aj vo Francúzsku rozbehla diskusia o budúcnosti jadrovej energie. V oboch štátoch zohráva veľkú úlohu. Vo Švajčiarsku z nej pochádza jedna tretina elektriny, vo Francúzsku tri štvrtiny.

V nedeľnom referende Švajčiari schválili „Energetickú stratégiu 2050“, ktorá podporuje obnoviteľnú energiu a energetickú efektívnosť a zakazuje stavbu nových jadrových blokov.

„Po šiestich rokoch diskusie v parlamente a vo výboroch sa môže otvoriť nová kapitola švajčiarskej energetickej politiky,“ citoval portál swissinfo.ch ministerku energetiky Doris Leuthardovú. „Stále však máme veľa práce,“ dodala Leuthardová.

Referendum iniciovali odporcovia novej energetickej stratégie. Populistická Švajčiarska ľudová strana tvrdila, že nový zákon povedie k vyšším cenám energií.

Jadrovú energiu budú využívať ďalej

Zákaz výstavby nových reaktorov znamená, že od roku 2019 sa bude postupne znižovať výroba elektriny z jadra. Vtedy sa má odstaviť prvý z piatich švajčiarskych reaktorov.

Nie je však jasné, kedy Švajčiarsko s jadrom skoncuje úplne.

Vlani v novembri totiž občania v referende odmietli obmedzenie životnosti reaktorov na 45 rokov. Keby bol návrh prešiel, Švajčiarsko by zatvorilo všetky atómky do roku 2029.

Zelené hnutia už začali zbierať podpisy pre vyhlásenie nového referenda o úplnom zákaze jadrovej energie.

Vo Francúzsku vyhral zástanca ústupu

Aj vo Francúzsku si voliči vybrali riešenie, ktoré znamená ústup od jadrovej energie.

Prezidentské voľby vyhral Emmanuel Macron, ktorý sa v kampani zaviazal zníženiu podielu jadra na výrobe elektriny zo súčasných 75 na 50 percent v roku 2025. Potvrdil aj plán čo najskôr zatvoriť najstaršiu francúzsku atómku Fessenheim.

Prihlásil sa tak k zákonu, ktorý presadil jeho predchodca François Hollande.

Macron navyše za ministra životného prostredia vymenoval aktivistu Nicolasa Hulota, dlhodobého kritika jadrovej energie po fukušimskej katastrofe.

Energetickú politiku bude riadiť aktivista

Macronovým premiérom sa však stal bývalý lobista spoločnosti Areva. Edouard Philippe pre ňu pracoval v rokoch 2007 – 2010 ako „riaditeľ pre verejné záležitosti“.

Areva je svetoznámym výrobcom jadrového paliva, ktorý donedávna zastrešoval aj vývoz francúzskych jadrových technológií.

Energetickú politiku však bude mať pevne v rukách Hulot.

Ako číslo tri vo vláde bude môcť prekračovať hranice svojho ministerstva a usmerňovať v environmentálnych otázkach aj ostatných ministrov, citoval Le Monde riaditeľa francúzskej pobočky organizácie WWF Pascala Canfina.

Po Hulotovom vymenovaní klesli akcie EDF

Za svoju prácu ručí napokon Hulot vlastným menom.

Známy fanúšik obnoviteľných energií doteraz odmietal všetky ponuky na vstup do vlády, ktoré dostával od predchádzajúcich prezidentov Jacquesom Chiracom počnúc a Françoisom Hollandeom končiac.

Všimla si to aj parížska burza. Akcie spoločnosti Electricité de France (EDF) po Hulotovom vymenovaní klesli o 6,75 percenta.

EDF prevádzkuje všetky francúzske reaktory. Nové bloky stavia vo Francúzsku, ale aj vo Veľkej Británii a vo Fínsku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA