Ťažký priemysel asi získa v klimatickej politike ústupky

Včerajšie stretnutie ministrov životného prostredia nezmenilo nič na kompromisnej dohode o klimaticko-energetickom balíku, ktorú environmentalisti kritizovali ako snahu dohodnúť sa aj za cenu oslabenia záväzkov.

Rada ministrov životného prostredia rokovala aj o globálnom obmedzení obchodu s ortuťou, či plánoch na „udržateľnú spotrebu a výrobu“ (SCP), hlavná pozornosť sa však zmerala na diskusie o klimaticko-energetickom balíku. Konečné rozhodnutie prijmú až lídri EÚ na summite, stretnutie ministrov však potvrdilo snahu Francúzskeho predsedníctva dosiahnuť dohodu za každú cenu do konca roka, aj keby to znamenalo významné ústupky požiadavkám niektorých členských krajín.

Podľa Predsedníctva sa už podarilo dohodnúť na asi 90% obsahu. Medzi ostávajúcimi citlivými otázkami je aj prístup k ťažkému priemyslu – cementárňam, oceliarňam, hlinikárňam, či chemickému priemyslu. Zástupcovia týchto sektorov žiadajú, aby mali aj po roku 2012 možnosť získavať bezplatné emisné povolenky. V opačnom prípade zvýši systém obchodovania s emisiami (EU ETS) ich výrobné náklady do tej miery, že budú musieť premiestniť výrobu, pracovné miesta a de facto aj emisie, mi EÚ.

Lídri pravdepodobne schvália sériu kritérií, ktoré pomôžu identifikovať toto riziko. Pri ich splnení bude mať ťažký priemysel právo na bezplatné povolenky aj po toku 2012. Zoznam sektorov, ktorých sa to týka, bude zverejnený v roku 2010, aj na základe výsledku globálnych klimatických rokovaní, ktoré prebehnú v decembri v Kodani, povedal novinárom v Bruseli hovorca Francúzskeho predsedníctva.

Kritériá sa majú zakladať na dátach a štúdiách poskytnutých Komisiou. V hodnotení dopadov klimaticko-energetického legislatívneho balíka, zverejneného 23. januára 2008, označil Brusel použitie bezplatných emisných povoleniek za „veľmi silný nástroj vyrovnania uhlíkového úniku a negatívnych dopadov na energeticky náročný priemysel“.

Napriek tomu však pôvodný návrh počíta len s ich obmedzeným využitím a postupným prechodom k plnému kupovaniu povoleniek medzi 2013-2020. Environmentálne organizácie a europoslanci zo skupiny Zelených sa obávajú, že v súčasnosti navrhované kritériá by umožňovali, aby z výnimky z EU ETS profitovali prakticky všetky energeticky náročné sektory, čo by celý systém výrazne oslabilo.

Existujú tiež obavy, že poskytnutie priveľkého množstva bezplatných povoleniek vyšle „zlý signál“ krajinám ako USAČína, ktoré sa zatiaľ neboli ochotné podriadiť nejakému záväznému znižovaniu emisií skleníkových plynov.

„De facto subvencovanie tak veľkej časti priemyslu by bolo nie len úderom efektívnosti ETS, ale aj hrozným precedensom z globálnej perspektívy – berúc do úvahy obrovský podiel rastu emisií, ktorý bude pochádzať z energeticky intenzívneho priemyslu“, píše sa vo vyhlásení europoslankyne Caroline Lucas (Británia, Zelení) z 3. decembra.

Druhou citlivou otázkou budú alokácie emisných limitov pre sektor výroby energie. Poľsko, ktoré vo výrobe elektriny je na 90% závislé na uhlí, sa obáva, že legislatíva mu zvýši predraží elektrinu až o 80%. Varšava preto spolu s ďalšími podobnými krajinami žiada, aby mohli štáty s výrazným podielom uhlia na energetickom mixe poskytnúť svojim elektrárňam v prechodnom období bezplatné povolenky, alebo štátne subvencie.

Vzhľadom na ústupčivú taktiku Francúzskeho predsedníctva je dosiahnutie dohody na summite 11.-12. decembra stále pravdepodobnejšie. Pozorovatelia očakávajú, že v tom prípade Európsky parlament nesplní svoje hrozby a legislatívu na plenárnom zasadnutí 17. decembra neodmietne, pretože to by znamenalo jej posunutie do druhého čítania a možno výrazné zdržanie jej prijatia (vzhľadom na blížiace sa voľby do EP).

REKLAMA

REKLAMA