Turkménsky plyn o krok bližšie k EÚ

Európska komisia, Turkménsko a ďalšie krajiny zapojené do Južného plynárenského koridoru dnes rokovali o spolupráci.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vytvorenie Energetickej únie Maroš Šefčovič dnes otvoril stretnutie Vysokej pracovnej skupiny, ktorá pripravuje projekt Transkaspického plynovodu. Ten by mal zabezpečiť dodávky turkménskeho plynu pre európske trhy.

Azerbajdžan, Gruzínsko, Turkmenistan a Turecko dnes spoločne diskutovali s Európskou komisiou o „princípoch a praktických krokoch pre budúcu spoluprácu,“ naznačil Šefčovič na svojom Tweetrovom účte.

Transkaspický plynovodný (TCP) projekt predpokladá položenie približne 300 km potrubia popod Kaspické more k brehom Azerbajdžanu. Odtiaľ môže byť plyn ďalej transportovaný do Turecka a EÚ prostredníctvom pripravovaného Južného plynárenského koridoru. Ten sa skladá zo série potrubí z rôznym stupňom výstavby.  

Pripravený je už Juhokaukazský plynovod v Gruzínsku, výstavba začala aj na Trans-anatolskom plynovode, ktorý bude prechádzať Tureckom a Trans-jadranskom plynovode, ktorý dovezie plyn z Tureckej hranice cez Grécko, Albánsko až do Talianska.

Európska únia sa snaží diverzifikovať zdroje plynu a „vymaniť“ sa zo závislosti na ruskom dodávateľovi. Podľa neoficiálnych informácií by mohla EÚ z Turkmenistanu nakupovať až 14 miliárd kubických metrov (bcm) plynu ročne. Kapacita plynovodu bude pravdepodobne až 30 bcm plynu ročne, počíta sa však aj s predajom do Turecka.  

TCP môže byť finančne podporený aj zdrojmi EÚ, pretože je od roku 2013 zapísaný na zozname Projektov spoločného záujmu.

Problematické územie

Hoci TCP projekt je už takmer pripravený po technickej stránke, čelí mnohým politickým problémom. Najdôležitejším z nich je azda sporný status Kaspického mora. O to, či je Kaspické more skutočne morom alebo iba jazerom sa sporia Rusko, Kazachstan, Turkmenistan, Irán a Azerbajdžan už roky.

Ak by bola vodná plocha označená ako more, medzinárodné zmluvy a rôzne právne precedensy by umožnili prístup aj zahraničným lodiam. V prípade, že bude Kaspické more označené za jazero, krajiny by nemali mať žiadne konkrétne záväzky.

Problematická je aj demarkácia území piatich krajín. Pôvodnú zmluvu totiž podpísal iba Sovietsky zväz a Irán. Na kontroverznom území sa navyše nachádzajú náleziská plynu, o ktoré sa sporí Azerbajdžan s Iránom a Azerbajdžan s Turkmenistanom.

Expert na energetickú politiku Azerbajdžanu Elmar Baghirov sa však domnieva, že zapojenie Ašchabadu a Baku do spoločných projektov znamená, že ľady by sa z dlhodobého hľadiska mohli prelomiť. Existujú navyše silné impulzy na realizáciu turkménskeho projektu.

„EÚ musí doplniť svoj dopyt po energie, ako náhle ruské dodávky prestane prúdiť v roku 2019 cez Ukrajinu. Turecko, ktoré prechováva ambície stať sa regionálnym plynárenským centrom, vidí potenciál v možnosti hrať kľúčovú úlohu v realizácii prepravy turkménskeho zemného plynu…Turkmenistan, ktorý bol nútený znížiť svoj vývoz do Ruska, naliehavo hľadá nových partnerov a zákazníkov, aby znížil závislosť na vývoze do jednej krajiny a to Číny…Azerbajdžan je ochotný sa stať tranzitnou krajinou a prispieť tak k energetickej bezpečnosti EÚ,“ vysvetlil Baghirov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA