Uhýbajú európski lídri pred energetickou efektívnosťou?

Na piatkovom summite sa predstavitelia členských krajín chystajú oznámiť, že revízia plánu úspor energie sa uskutoční až v roku 2013 a nemajú v úmysle povýšiť 20-percentný cieľ šetrenia do právne záväznej roviny.

Komisia už v decembri priznala, že Únia asi nesplní svoj cieľ znížiť do roku 2020 spotrebu energie o 20% a zostane len niekde medzi 9-11%.

Napriek tomu, mienia lídri EÚ na zajtrajšom summite odsúhlasiť revíziu politiku energetickej efektívnosti až v roku 2013, čiže o rok neskôr ako bolo pôvodne plánované. Ďalšie opatrenia chcú tiež prijať len „ak to bude nevyhnutné.“

Maďarský minister zodpovedný za klimatické otázky minulý týždeň priznal, že k dohode členských štátov o záväzných cieľoch nedôjde, pretože aspoň polovica ministrov je proti.

Preferujú sa iné energetické otázky

Viacerí predstavitelia priemyslu a environmentálnych organizácii vyjadrili frustráciu nad nezáväznosťou cieľa pre šetrenie energie. Obávajú sa, že úspory energie ustupujú na agende Bruselu ďalším dôležitým otázkam energetiky, predovšetkým dodávkam energie a rozširovaniu sietí.

Podľa zástupcov priemyslu sa nevyužíva dostupné know-how na zvýšenie energetickej efektívnosti, pretože zákazníci preferujú lacnejšiu a menej efektívnu technológiu. Myslia si, že až keď sa cieľ stane záväzným, táto technológia odštartuje naplno. Tak ako sa to v minulosti udialo v oblasti obnoviteľných zdrojov.

Kritika silnie najmä kvôli nedostatočným investíciám do energetickej efektívnosti. Podľa priemyselníkov aj neziskoviek bude síce v najbližšom desaťročí dostupných až 30 miliónov eur, členské štáty používanie týchto fondov obmedzili asi na polovicu sumy.

Na brífingu zorganizovanom Koalíciou pre šetrenie energie, ktorá združuje 22 nevládnych organizácií a obchodných združení, obvinili národné vlády z nedostatku „ambícií.“ Tiež poukázali na „uzamknutie“ úrovne nízkej efektívnosti vzhľadom na dlhodobú životnosť budov a mnohých domácich spotrebičov.

Predseda Európskej komisie Barroso nedávno uviedol, že energetická efektívnosť síce patrí k najvyšším prioritám stratégie Energia 2020, ale jedným z dôvodov prečo Európa nenapreduje dostatočne rýchlo v tejto oblasti, môže byť práve nepresnosť a nejasnosť potrebných opatrení.

Návrhy záverov zajtrajšieho summitu napriek tomu zdôrazňujú väčšiu bezpečnosť dodávok a lepšie prepojenie infraštruktúry.

Jediná zmienka o štandardoch energetickej efektívnosti je „pri zadávaní verejných zákaziek pre nové budovy a služby“ od roku 2012.

Pozície

Erika Hope z Climate Action Network Europe uviedla, že energetická efektívnosťou je zdrojom energie, ktorý sa len zriedkavo berie na vedomie a predsa predstavuje najlepšiu cestu ako bojovať s klimatickými zmenami.

Podľa Jan te Bosa, generálneho riaditeľa Združenia európskych výrobcov izolácie (EURIMA), sa EÚ sústreďuje na stranu ponuky energie, nadmerne sa zaujíma o energetickú bezpečnosť a plynovody a naopak zanedbáva pôsobnosť na strane dopytu na trhu s energiami.

Luigu Meli zo Združenia európskych výrobcov domácich spotrebičov (CECED) upozornil na pokrytecký jazyk európskych inštitúcií a krajín, keď namiesto výrazu „šetrenie energie“ používajú „energetická efektívnosť.“ Podľa neho je to preto, že „šetrenie“ je nepopulárny termín a „úspory sa ťažko predávajú.“

Magda Stoczkiewicz zhrnula pozíciu organizácie Priatelia Zeme Európa nasledovne: „Najlacnejšou a najčistejšou energiou je energia, ktorú nepoužívame.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA