Ukrajina a Rusko opäť za rokovacím stolom

V poradí tretie kolo rokovaní o cene plynu pre Ukrajinu by malo priniesť kompromisnú dohodu. Prisľúbil to európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger.

Dnes (26. september) sa v Berlíne uskutoční tretie kolo rokovaní o dodávkach plynu pre Ukrajinu.

Ruský štátny gigant Gazprom zastavil dodávky plynu na Ukrajinu už v júni tohto roku, pretože vyjednávania medzi Moskvou a Kyjevom uviazli na mŕtvom bode. 

Ukrajina medzičasom odoberá plyn z EÚ vďaka spätnému chodu. Dodávky však nestačia na pokrytie zásob na zimu.

Rusko je najväčším dodávateľom plynu do EÚ a až polovica celkového objemu prechádza práve územím Ukrajiny. V prípade prerušenia dodávok do Kyjevu by to teda pocítil aj zvyšok Európy.

Podľa Gazpromu Ukrajina dlhuje za plyn približne 5,3 miliárd EUR.  Energetický gigant je však ochotný obnoviť dodávky plynu ak Kyjev zaplatí aspoň dlh za minulý rok. Problémovým bodom stále ostáva cena za komoditu.

Európsky komisár pre energetiku Oettinger dnes navrhne kompromisné riešenie, ktoré by malo zaručiť nepretržité dodávky aj v najrušnejšom období od októbra do apríla budúceho roku. Oettinger včera na tlačovej konferencii potvrdil, že od minulého stretnutia medzi Moskvou a Kyjevom došlo k výraznému pokroku. 

Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že cena za 1000 kubických metrov plynu by sa podľa novej dohody mala pohybovať v rozmedzí 268,50 (cena pred krízou) a 485,50 dolárov (terajšia cena). Krajiny Európskej únie v priemere platia 400 dolárov za 1000 kubických metrov.

Aj keď podľa odhadov ruskej banky Sberbank sú skladovacie kapacity v EÚ na 91 % naplnené, 6 mesačný výpadok dodávok by výrazne ohrozil zásoby vo východnej a strednej Európe vrátane Poľska, Nemecka, Rakúska ako aj celého Balkánu.

Predstavitelia Gazpromu tvrdia, že objem  dodávaného plynu do Európy neznížia, Slovenský plynárenský priemysel však v septembri zaznamenal 20 % pokles dodávok.

V prípade väčších výpadkov má Slovensko podpísané zmluvy o dodávaní plynu reverzným chodom z okolitých štátov. Podľa ministra hospodárstva Pavla Pavlisa sú slovenské zásobníky naplnené na 99 %, čo by pokrylo približne 5 mesačný výpadok v dodávkach plynu.  

Diverzifikačné snahy

EÚ uvalila sankcie na Rusko po anexii Krymu a pre podporu separatistov na východe Ukrajiny. Zároveň aj vystupňovala snahy o diverzifikáciu dodávok plynu.

Jednou z možností je dovážať skvapalnený plyn (LNG) z USA. EÚ však nemá dostatočné kapacity na absorbovanie amerického plynu a vybudovanie nových LNG terminálov by vyžadovalo dodatočné investície. Americkí exportéri sa navyše orientujú najmä na ázijské trhy, kde je cena za plyn výrazne vyššia.

Ďalšou možnosťou je zvýšenie objemu plynu dovážaného z Nórska. Nórsko je druhým najväčším európskym dodávateľom a len nedávno Nórsky Statoil podpísal 5 ročný kontrakt na dovoz LNG s litovskou Lietuvos Energija v hodnote €725-870 miliónov. Nóri  sa však už v minulosti vyjadrili, že sú ochotní dodávať plyn iba ak by to bolo ekonomicky výhodné.

EÚ prednedávnom obnovila rokovania s Iránom, ktorý má s 50 biliónmi kubických metrov druhé najväčšie zásoby plynu na svete. Iránske zásoby by podľa expertov mohli pokryť európsky dopyt na približne sto rokov.

Problémom však ostávajú sankcie uvalené na Irán kvôli jeho spornému jadrovému programu. Irán momentálne rokuje s predstaviteľmi USA, Británie, Francúzska, Nemecka a Číny o jadrovej dohode, ktorá by umožnila znovu naštartovať iránsku ekonomiku výrazne zasiahnutú sankciami.

Podľa nezávislých štúdií by Irán po zrušení sankcií a vybudovaní príslušnej infraštruktúry dokázal  EÚ a Turecku dodávať približne 10-20 miliárd kubických metrov plynu za rok. Ročná spotreba Rakúska, Českej Republiky, Slovenska, Francúzska a Maďarska je približne 5 miliárd kubických metrov.

Viaceré európske energetické korporácie, ako francúzsky Total alebo taliansky ENI, už o spoluprácu s Iránom prejavili záujem.

EurActiv/TASR/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA