Ukrajina v energetickom chaose

Po strate kontroly nad uhoľnými baňami a bridlicovým plynom čelí Kyjev bezprecedentnej energetickej kríze. Rusko potvrdilo, že neplánuje predĺžiť kontrakt o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Ukrajina je konfrontovaná s bezprecedentnými výzvami, kvôli paralelnej geopolitickej, hospodárskej, finančnej, humanitárnej a energetickej kríze,“ varuje Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej novej správe.

Anexia Krymu a následný konflikt na východe krajiny výrazne obmedzili domácu energetickú produkciu. Obnovené násilie môže prispieť k výraznému zhoršeniu energetickej bezpečnosti krajiny.

Ukrajina má jedny z najväčších zásob uhlia, ale väčšina z 300 baní sa nachádza práve v konfliktom Donbaskom regióne. „Škody spôsobené vojenskými operáciami zameranými na bane a energeticky náročný priemysel sú obrovské,“ hovorí sa v správe IEA.

Dodávky uhlia z Donbasu do elektrární na strednej Ukrajine zastali takmer úplne v polovici roka 2014 kvôli porušenej infraštruktúre.

Podľa predbežných údajov Ministerstva pre energetiku sa produkcia surového uhlia v roku 2014 prepadla o celých 22 percent. Ukrajina preto musí potrebné uhlie dovážať. Zaujímavosťou je, že medzi zvažovanými možnosťami je práve zásobovanie elektrární uhlím z Ruska.

Potom, čo proruský rebeli vyhlásili pred vyše rokom nezávislosť od Kyjeva zomrelo na Donbase viac ako 6000 obetí. Ukrajina a Západ tvrdia, že majú dôkazy o tom, že Rusko zásobuje rebelov vojakmi a zbraňami, čo Moskva popiera.

Ukrajina bez tranzitu

Ukrajina je v súčasnosti najväčšou tranzitnou krajinou zemného plynu na svete, pričom prepravuje približne 40 percent ruských dodávok do Európy.

Šéf plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller však včera potvrdil, že Rusko neplánuje predĺžiť kontrakt o tranzite plynu cez Ukrajinu, ktorý je uzavretý len do roku 2019.

Rozhodnutie, ktoré bude mať významný dopad aj na postavenie Slovenska, potvrdil aj ruský minister pre energetiku Alexander Novak.

Gazprom znížil objemy prepravované cez Ukrajinu z viac než 65% z celkového vývozu plynu v roku 2007 na menej ako 50% v roku 2014. Dodávky pre Francúzsko, NemeckoBelgicko sú presmerované na plynovod Nord Stream. Nižšie náklady na prepravu by v budúcnosti mohol ponúknuť aj plynovod Jamal, ktorý prechádza cez „spriaznené“ Bielorusko.

Miller zároveň uviedol, že Gazprom je pripravený začať výstavbu plynovodu Turecký prúd, ktorý je alternatívou voči zrušenému rusko-bulharskému projektu Južný prúd.

„Akonáhle dostaneme všetky potrebné povolenia, výstavbu (Tureckého prúdu) spustíme," povedal šéf Gazpromu.

Európska komisia v minulosti spochybnila ekonomickú efektívnosť nového plynovodného projektu. Viceprezident Medzinárodnej asociácie pre ekonomiku energetiky (IAEE) Gürkan Kumbaroglu sa domnieva, že financovanie rusko-tureckého projektu by nemalo byť problémom.

„Predpokladám ale, že náklady na výstavbu Tureckého prúdu sú porovnateľné s nákladmi na projekt Južného prúdu," povedal podľa agentúry TASS na konferencii Valdajského klubu o energetickej bezpečnosti Európy, ktorá sa koná v Berlíne.

EurActiv.sk/EurActiv.com/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA