Ukrajinsko-ruský dlhový spor, možná predzvesť plynovej krízy

Ukrajina odmietla ruskú požiadavku, aby od júna platila za plyn v predplatkoch. To môže ovplyvniť dodávky plynu cez jej územie ďalej na západ.

Minister financií Arsenij Jaceňuk opísal v liste určenom Európskej komisii svoje sklamanie nad rozhodnutím Kremľa neprehodnotiť „politicky motivované“ nastavenie ceny plynu pre Kyjev.

Za posledných desať rokov sa to stalo už dvakrát, spor o cenu plynu medzi Moskvou a Ukrajinou sa premietol do zníženia objemu plynu dodávaného európskym odberateľom cez územie Ukrajiny, kadiaľ priteká do Európy okolo polovice objemu dodávok z Ruska.

Ukrajina chce zmeniť podmienky v zmluve z roku 2009, v ktorej sa Kyjev zaviazal nakupovať  zmluvne stanovený objem, a to aj v prípade, že ho celý nevyužije. Cena za 1000 metrov kubických je 485 dolárov – žiadny z európskych štátov neplatí viac. Ukrajina navrhuje novú cenu, ktorá by bola stanovená na 268,5 dolárov za 1 000 metrov kubických plynu. Ak by Moskva túto ponuku prijala, Ukrajina je pripravená v priebehu 10 dní po podpise dohody zaplatiť rusom svoj dlh.

Rusko ale ponuku na zmenu ceny odmietlo, na čo ukrajinský premiér v liste reagoval upovedomením, „že otázka predplatkov za plyn nemôže byť súčasťou rokovaní medzi zmluvnými stranami.“

„Ukrajinská strana jasne poukazuje na to, že vyvolávanie novej plynovej krízy a pokusy o zdiskreditovanie spoľahlivosti tranzitnej trasy cez Ukrajinu majú za cieľ upriamiť pozornosť na projekt výstavby plynovodu Južný tok, ktorého zámerom nie je zabezpečiť diverzifikáciu zdrojov a posilnenie energetickej nezávislosti EÚ, ale obísť územie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny,“ napísal Jaceňuk.

V prípade, že strany nedospejú k dohode, je Ukrajina pripravená dostať spor pred Arbitrážny inštitút Štokholmskej obchodnej komory.

Ukrajina aj Moskva v snahe vyhnúť sa vzájomnému obviňovaniu v prípade, že dôjde k zastaveniu toku plynu do Európy, vynakladajú úsilie, aby bola ich vzájomná korešpondencia prístupná online.

Dňa 15. mája adresoval ruský prezident, Vladimír Putin, lídrom európskych krajín list. Obdržali ho lídri krajín, ktorým Rusko predáva plyn: Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Francúzsko, Taliansko, Macedónsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, SlovinskoTurecko.

Putin napísal, že situácia ohľadom platieb za ruský plyn sa od trilaterálneho stretnutia vo Varšave (2. máj) ešte viac zhoršila.

Od vyššie spomínaného stretnutia, nezaregistroval Gazprom z ukrajinskej strany jedinú platbu za dodávky plynu a celkový dlh voči ruskej spoločnosti sa vyšplhal z pôvodných 2, 237 mld. na niečo vyše 3,5 mld. dolárov. Putin ďalej píše, že sa tak stalo napriek tomu, že na účet Ukrajiny už bola pripísaná prvá tranža z MMF vo výške 3.2 mld. dolárov.

„Vzhľadom na dané okolnosti, ruská spoločnosť vystavila Ukrajine zálohovú faktúru za dodávky plynu, čo je v súlade so zmluvou a po 1. júni budú dodávky plynu limitované na množstvo, ktoré si Ukrajinská spoločnosť predplatí,“ upozornil Putin.

Svoj list, adresovaný Putinovi, zverejnil aj predseda Európskej komisie, José Manuel Barosso. V liste vyslovil „imperatív“, že pokiaľ nebudú ukončené trilaterálne rokovania, nesmie dôjsť k zastaveniu toku plynu.

„Ruský Gazprom má aj naďalej zodpovednosť za to, aby boli do jednotlivých európskych krajín dodané zmluvne dohodnuté objemy plynu,“ poznamenal Barosso.

Predseda Komisie ďalej ponúkol súčinnosť pri poskytnutí aktuálnych údajov o objeme z Ukrajiny prichádzajúceho plynu a vyzval Moskvu a Kyjev aby sa zaviazali v krátkodobom horizonte poskytovať aktuálne údaje o prítoku a tranzite plynu cez Ukrajinu.

Prípadná júnová plynová kríza spôsobí určite menšie škody ako predchádzajúci spor medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý sa odohral v zime. Zdá sa, že posolstvo Moskvy tento krát upriamuje pozornosť EÚ na trasu dodávok vedúcu cez Čierne more, projekt Južný tok, ktorá poskytuje lepšie zabezpečenie ako tá ukrajinská.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA