Únia a Rusko hľadajú spoločnú reč v energetike

Predstavitelia Ruska a Európskej komisie si v pondelok pripomenuli 10. výročie energetického dialógu EÚ-Rusko a snažili sa prekonať súčasný „nedostatok dôvery“.

Ruský minister energetiky Sergej Šmatko počas slávnosti v Bruseli, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia najväčších európskych energetických firiem a združení, vyzval Komisiu k „rovnému zaobchádzaniu“ všetkých plánovaných plynovodov.

Konkrétne chce Rusko dosiahnuť pre plynovod Južná vetva rovnakú podporu ako konkurenčný projekt Nabucco, ktorý má priniesť do Európy plyn z ne-ruských zdrojov.

Šmatko uviedol, že „prehnaná“ politika EÚ diverzifikácie dodávok plynu povedie k vyšším cenám pre európskych spotrebiteľov. Upozornil na to, že Moskve dochádza s Bruselom trpezlivosť. Aj jeho krajina usiluje o „diverzifikáciu“ vlastného predaja plynu a zaujíma sa napríklad o ázijské trhy.

Zároveň dodal, že Rusko stále dúfa v rovnováhu „medzi slobodou výberu a efektívnosťou nákladov“ vo vzťahoch s EÚ.

Musíme prekonať nepriateľstvo

Ruskí diplomati  sa často sťažovali na negatívne stereotypy v Bruseli, podľa ktorých Moskva využívala energiu ako politický nástroj v rokovaniach s jednotlivými členskými štátmi.

Šmatko navrhol komisárovi pre energetiku Güntherovi Oettingerovi, aby Moskva a Brusel vytvorili spoločnú stálu diskusnú platformu zloženú z vládnych expertov a zástupcov energetických firiem, ktorá by poskytovala odporúčania k rozvoji energetickej politiky. Reakcia komisára Oeattingera na  vytvorenie tejto iniciatívy bola podľa Šmatka pozitívna.

Ruský minister energetiky tiež hovoril o potrebe „mediálnej stratégie“ vo vzájomných vzťahoch v záujme lepšej informovanosti verejnosti, avšak bližšie túto myšlienku nerozpracoval.

Naše vzťahy s Ruskom kolísajú, ale musíme sa snažiť

„Naše vzťahy kolísajú,“ uviedol následne vo svojom príhovore komisár Oettinger a pripustil, že nie vždy majú obe strany rovnaký pohľad. To by ale podľa Oettingera nemalo byť prekážkou pre bližšie partnerstvo a spoluprácu.

Zároveň komisár pripomenul, že vo februári sa európske hlavy štátov a vlád stretnú na zvláštnom energetickom summite EU, na ktorom by mala byť vonkajšia energetická politika EU dôležitou témou rozhovorov.

Oettinger potvrdil, že Ruská federácia zostáva najvýznamnejším energetickým partnerom EÚ. Z Ruska členské krajiny dovážajú 30% celkovej spotreby plynu, 27% ropy, 24% uhlia a veľkú časť uránu pre európske jadrové elektrárne. Pre Rusko je zase Únia najväčším obchodným partnerom. Z EÚ pochádza 47% ruského dovozu a 75% celkových zahraničných investícií.

Nemáme inú alternatívu

„Domáce zásoby plynu sa v EÚ vyčerpávajú a do roku 2030 Brusel očakáva ďalší rast dovozu plynu. Niet inej alternatívy, než ďalšie posilnenie vzťahov a spoločné uvažovanie o stratégii na ďalšie dekády,“ povedal Oettinger.

Pri vypracovaní spoločnej energetickej mapy pre Európu do roku 2050 bude pre Úniu „dôležité vedieť, aké budú ruské výrobné kapacity ropy a plynu pre nasledujúce desaťročia. Bude investičné prostredie pre európskych investorov atraktívne?“ opýtal sa Oettinger.

Komisár jasne uviedol, že súčasná právna úprava vzťahov EÚ-Rusko, založená na Dohode o Partnerstve a spolupráci z roku 1994, už pri súčasnej úrovni vzťahov nezodpovedá potrebám, predovšetkým v energetickom sektore.

V novej dohode, o ktorej v súčasnosti Rusko a Únia rokujú, chce Oettinger výrazne prehĺbiť kapitolu o energetike. Prvým krokom k posilneniu spolupráce by mal byť vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorý možno podľa komisára očakávať v najbližšej dobe.

Rámcom pre konkrétne energetické projekty EÚ a Ruska sa má stať Partnerstvo EÚ a Ruska pre modernizáciu, ktoré bolo uzatvorené v júni 2010.

Tento dokument hovorí o ekonomických a spoločenských reformách, podpore demokracie a právnych princípov. Medzi kľúčové oblasti patrí synchronizácia technických štandardov, podpora nízko-uhlíkového hospodárstva a dialóg s občianskou spoločnosťou.

Oettinger tiež privítal mechanizmus včasného varovania, ktorý bol spustený po plynovej kríze 2009 a má zabrániť podobným výpadkom plynu. Mechanizmus preukázal svoju opodstatnenosť v júni tohto roku, keď Bielorusko prerušilo tok plynu do Litvy, Poľska a Nemecka.

Skombinujeme nové plynovody s 3. energetickým balíčkom

Komisár pre energetiku tiež pochválil prvé kroky smerom k transparentným a tržným vzťahom medzi výrobcami, tranzitnými krajinami a spotrebiteľmi v podobe nedávnej poľsko-ruskej zmluvy, ktorá zodpovedá európskej legislatíve. Ďalším krokom má byť zosúladenie bulharsko-ruskej dohody o úseku Južnej vetvy na území Bulharska.

„Vítame nové plynovody. Sme pripravení skombinovať naše rozdielne záujmy – investičné rozhodnutia plynovodov s 3. energetickými balíčkom a vnútorným trhom, ktoré prinesú konkurencieschopnosť a unbundling,“ uviedol Oettinger.

Na otázku, či Únia udelí plynovodu Južná vetva status „prioritného projektu“ v rámci Transeurópskej siete, Oettinger odpovedal: „Južná vetva je veľmi dôležitý projekt. Mojím záujmom nie je blokovať ho, ale zosúladiť ho s európskou úpravou. Dnes možno Južná vetva súťaží s Nabuccom, ale v dlhodobej perspektíve možno budeme potrebovať oba.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA