Únia sa udobruje so Švajčiarskom, zapojí ho do obchodu s emisiami

Brusel a Bern sa dohodli na prepojení trhov s emisnými povolenkami.

Európska komisia schválila v stredu 16. augusta dohodu o prepojení Švajčiarska so Systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS).

Európska únia a Švajčiarsko začali rokovať o prepojení svojich systémov v roku 2010. Uzatvorenie dohody je znakom odmäku vo vzťahoch medzi Bruselom a Bernom.

Čaká sa na parlamenty

Kolégium komisárov odobrilo v stredu dva návrhy – jeden pre podpis dohody so Švajčiarskom a jeden pre jej ratifikáciu.

K podpisu dohody môže podľa vyjadrenia Komisie dôjsť do konca tohto roka.

Dohodu musí ratifikovať Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty a ktorá bude musieť získať aj súhlas Európskeho parlamentu. Aj na švajčiarskej strane bude zmluvu odhlasovať parlament.

Prepojenie trhov s emisnými povolenkami sa stane účinným najskôr v roku 2019.

Dva trhy: obor a trpaslík

Prepojenie so Švajčiarskom podľa Komisie „rozšíri príležitosti pre znižovanie emisií a nákladov.“

Ako však pripomína agentúra Reuters, švajčiarsky systém obchodovania zahŕňa len 54 priemyselných prevádzok – emitentov CO2. Do ETS je zapojených až 11 tisíc.

Švajčiarsko hlási úplný návrat do Horizontu 2020

Nepomer v počte prevádzok sa premieta aj do množstva obchodovaných emisií: 5 miliónov ton oproti 1 800 miliónom.

Európsky systém zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštejnsko. Švajčiarsko sa nestane súčasťou ETS, bude s ním len prepojené.

ETS sa prepojil prvýkrát

Prepojenie EÚ a Švajčiarska je podľa agentúry Platts dôležité, pretože by malo dôjsť k zblíženiu cien na oboch trhoch s povolenkami. Švajčiarske ceny sa skôr priblížia európskym.

Vo švajčiarskom systéme stojí tona emisií asi 8 eur, kým v ETS okolo 5 eur.

Európska legislatíva poskytuje možnosť prepojiť ETS s trhmi iných krajín. Kritériami sú rovnaká štruktúra (obchodovanie s tonou CO2), záväzná účasť emitentov a strop na množstvo emisií.

Komisia vo svojom vyhlásení zdôraznila, že prepojenie ETS s iným systémom sa uskutočnilo po prvýkrát.

Problematické referendum

Európska exekutíva tiež pripomenula, že dohoda bola parafovaná na začiatku roka 2016, jej „podpis a uzatvorenie sa však zdržali po švajčiarskom referende.“

Ľudové hlasovanie „proti masovej migrácii“ prešlo v roku 2014. Populisti ním chceli dosiahnuť návrat k imigračným kvótam, ktoré existovali pred uzatvorením bilaterálnych dohôd s Európskou úniou v roku 2002.

Bern odvtedy hľadal riešenie, ktorým naplní referendum a zároveň uspokojí Brusel.

Únia podľa portálu EurActiv.com zatiaľ zaviedla odvetné opatrenia ako pozastavenie účasti krajiny na programe Erazmus+ či na spolupráci na prepájaní elektrizačných sústav.

Našiel sa kompromis

Komisia a švajčiarska vláda sa na kompromise dohodli v apríli 2016.

Ten spočíva v takej zmene švajčiarskej legislatívy, ktorá zavádza preferenčné zamestnávanie švajčiarskych občanov, nie však kvóty. Federálna vláda sa tak vzdala úmyslu naplniť referendum do bodky, hodnotí portál SwissInfo.ch.

Švajčiarski populisti však už zbierajú podpisy na nové referendum s cieľom obmedziť imigráciu v prípade, že nezamestnanosť stúpne nad hranicu 3,2 percenta.

Hoci imigrácia prispela od roku 2001 k navýšeniu počtu obyvateľov o 1,6 milióna, minulý rok sa do Švajčiarska prisťahovalo najmenej cudzincov za toto obdobie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA