V bezpečnosti reaktorov je veľa priestoru na zlepšenie

Hoci žiadnu z atómových elektrární v Európe netreba okamžite odstaviť, záťažové testy podľa Európskej komisie ukázali, že mnoho medzinárodne dohodnutých noriem sa v praxi neuplatňuje. „Nemali by sme podľahnúť pocitu sebauspokojenia,“ upozornil komisár Oettinger.

Výsledky stress testov naznačili, že 130 jadrových reaktorov, ktoré sú momentálne v prevádzke (z celkového počtu 145) v 14 členských štátoch EÚ, má vo všeobecnosti vysoké normy bezpečnosti. Zistené nedostatky si však vyžadujú dodatočné investície, ktoré podľa odhadov Európskej komisie môžu narásť až do výšky 25 miliárd eur.

Národnej úrady pre jadrovú bezpečnosť aj napriek mnohým odporúčaniam pre zlepšenie bezpečnostných prvkov dospeli k názoru, že uzavretie jadrovej elektrárne nie je ani v jednom prípade opodstatnené.

Zistilo sa však, že v niektorých členských štátoch sa neuplatňujú všetky bezpečnostné normy podporované Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a všetky medzinárodne uznávané najlepšie postupy. EK bude preto pozorne sledovať vykonávanie odporúčaní a navrhne legislatívne opatrenia na ďalšie zlepšenie jadrovej bezpečnosti v Európe.

„Testy boli dôležité a úspešné. Situácia je vo všeobecnosti dobrá, nemali by sme však podľahnúť pocitu sebauspokojenia. Všetky zainteresované orgány musia pracovať na zaistení toho, aby sa v každej jadrovej elektrárni v Európe uplatňovali najvyššie bezpečnostné normy. V záujme bezpečnosti našich občanov,“ uviedol v komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger.

Viacero odporúčaní

Poučenia, ktoré si Európa musí zobrať z havárie elektrárne v japonskej Fukušime sa týkajú predovšetkým rizík zemetrasení a záplav. Súčasne platné normy v EÚ na výpočet rizika sa neuplatňujú v prípade 54 reaktorov (zemetrasenie) a v prípade 62 reaktorov (riziko záplav). Výpočet rizika by mal vychádzať z časového rámca 10.000 rokov, a nie z kratších časových období, ktoré sa niekedy používajú.

Komisia upozornila, že seizmické nástroje na meranie a varovanie pred zemetrasením by mali byť k dispozícii v každej jadrovej elektrárni. Tieto nástroje treba inštalovať alebo zlepšiť v prípade 121 reaktorov. Filtrované vetracie systémy obálky reaktora musia fungovať, aby umožnili bezpečné zníženie tlaku obálky reaktora v prípade nehody. Takýmito systémami nie je zatiaľ vybavených 32 reaktorov.

Vybavenie nevyhnutné na predchádzanie závažným nehodám by malo byť uložené na miestach, ktoré sú chránené aj v prípade rozsiahlych škôd a na ktorých je rýchlo prístupné. V prípade 81 reaktorov v EÚ  to však neplatí.

Ak sa v prípade nehody znefunkční hlavné riadiace centrum, malo by byť k dispozícii záložné centrum riadenia bezpečnosti. Takéto centrá stále nie sú k dispozícii v prípade 24 reaktorov.

Elektrárne na Slovensku

Napriek medializovaným správam predovšetkým v rakúskych a nemeckých denníkoch je však predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková presvedčená, že naše elektrárne prešli záťažovými testami a sú bezpečné.

„Ide o politické pretlmočenie technických vecí. Treba si uvedomiť, že tie elektrárne boli navrhované v danom okamihu vždy na základe najnovších poznatkov vedy a techniky a najlepšej skúsenosti z praxe, ktorá vtedy bola,“ uviedla Žiaková. Našim atómovým elektrárňam podľa rakúskych médií chýbajú technické zariadenia pre obmedzenie explózií vodíka pri haváriách a tiež filtračné systémy pre odvzdušnenie plášťa reaktorov pri pretlaku.

Predsedníčka ÚJD dodala, že modernizácia prebehne u všetkých atómových elektrární Únii, nejde teda o žiadne prelomové zistenie. „Vyplynulo to už z informácií, ktoré sme poskytovali hneď po ukončení národnej previerky. Skutočnosťou zostane, že tie vylepšenia sme začali robiť ešte predtým ako sa niečo udialo vo Fukušime,“ dodala Žiaková.

(Ne)spokojnosť

Európska komisia vyzvala členské štáty produkujúce elektrinu z jadra, aby sa zamerali na zistené nedostatky a uskutočnené záťažové testy sa nestali povinnou formalitou, ktorá zapadne prachom.
„Výsledky testov musia mať svoj dopad v praxi," zdôraznil nemecký minister životného prostredia Peter Altmaier.

Medzinárodná environmentálna organizácia Greenpeace po zverejnení správy Komisie uviedla, že európske jadrové elektrárne by mali byť podrobené nielen záťažovým testom na prírodné havárie ako sú povodne či zemetrasenia, ale aj na hrozby spôsobené ľudský faktorom, napríklad teroristické útoky. Európska komisia ale tvrdí, že národní regulátori pre jadrovú energetiku, ktorí záťažové skúšky mali na starosti, nemajú potrebné kompetencie na takýto druh testov.

Hovorca Greenpeace Mark Breddy tiež argumentoval tým, že Únia by mala bezodkladne prikročiť k uzavretiu najstarších a najrizikovejších jadrových elektrární na svojom území.

Komisár Oettinger priznal, že EÚ pracuje na revízii svojej politiky jadrovej bezpečnosti. To podľa neho znamená vyššie náklady pre elektrárne, čo sa následne môže premietnuť do vyššej ceny elektriny pre spotrebiteľov.
„Môj mandát nie je zaistiť, aby bola jadrová energia lacnejšia na úkor bezpečnostných opatrení," uviedol v tejto súvislosti Oettinger.

Do konca roku 2012 národné regulačné orgány vypracujú národné akčné plány s harmonogramom vykonávania úloh. Akčné plány sa začiatkom roku 2013 podrobia vzájomnému preskúmaniu s cieľom overiť, či sa odporúčania týkajúce sa záťažových testov v rámci Európy vykonávajú dôsledne a transparentne.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA