V budúcnosti nám môže chýbať energia

Veľké energetické projekty – využívajúce ropu, plyn, či obnoviteľné zdroje – sú ohrozené klesajúcimi cenami ropy a zhoršujúcimi sa finančnými podmienkami. Keď začne dopyt opäť narastať, čakajú nás problémy.

Ceny ropy dosiahli vrchol v júli – 147 dolárov za barel. Niektorí analytici predpovedali, že do konca roka prekročia hranicu 200 dolárov. No finančná kríza a ekonomická recesia scenár zvrátili. Dopyt po rope výrazne klesol a cena sa prepadla na 50 dolárov za barel. Konferencia Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy (IFRI) skúmala, čo to znamená pre financovanie veľkých energetických projektov.

Ropa bude lacnejšia

„Ceny ropy v súčasnosti klesajú zo zásadných dôvodov“ spojených s hospodárskou recesiou a jej dopadmi na ponuku a dopyt, povedal Jan Stuart, analytik USB Securities.

Minulý týždeň klesla výrazne cena nespracovanej ropy v USA v dôsledku oslabenia dopytu a rastu zásob po sérii zlých ekonomických správ. Spotrebné výdavky na trvanlivé produkty boli najnižšie za posledných sedem rokov, informovalo americké ministerstvo obchodu.

„V krátkodobom horizonte neexistuje zásadná opora cenám ropy“, povedal Stuart. „Myslím, že to znamená, že ceny ropy budú naďalej klesať“ a dostanú sa „bližšie ku dnu“ v druhom štvrťroku 2009. v dôsledku hospodárskej recesie budúci rok priemerná cena barelu ropy „nebude viac ako 60 dolárov“.

Projekty s „nekonvenčnou ropou“ na suchu

V dôsledku toho sa stanú projekty ťažby „nekonvenčnej ropy“ – ako je ťažba v hlbokých moriach, využitie ropných pieskov a pod. – príliš nákladné. Šesťdesiat dolárov za barel „nestačí na prilákanie investícií“, tvrdí Stuart. Príkladom môže byť projekt hlbokomorskej ťažby ropy pri Angole, plánovaný firmou Total. „Ak si myslíte, že Total to bude robiť za 12,5% mieru vnútornej návratnosti, snívate. Tieto projekty potrebujú omnoho vyššiu mieru vnútornej návratnosti.“ Projekty ako ťažba ropných pieskov v Alberte, ktorú plánoval Shell, „potrebujú 85 dolárov a viac“.

V dlhodobom horizonte ropné firmy narazia. „Nenarazíte kvôli tomu, že sa vám míňa ropa, ale predovšetkým kvôli faktorom na povrchu“, ako je ropný trh a politika, povedal Stuart.

Žiadna úverová kríza pre energetické firmy?

„Existuje prepojenie“ medzi finančnou krízou a investíciami do energetiky, povedal jan Horst Keppler, profesor ekonómie na parížskej Univerzite Parish-Dauphine. Na rozdiel od Stuarta si však myslí, že energetické firmy budú schopné prilákať investorov aj pri zlých finančných podmienkach. „Myslím si, že energetický sektor nebude obmedzený zložitejšími podmienkami vo finančnom sektore“, povedal Keppler, pretože „energetický sektor má tradične veľmi dobrý prístup k financovaniu“.

Dôvodov je niekoľko. „Firmy sú veľké, zvyčajne sú dobre diverzifikované, veľmi profesionálne riadené a majú stabilný cashflow.“ Okrem toho, energia je „základnou nutnosťou“, s relatívne malými variáciami v dopyte spôsobenými pohybmi cien. Okrem toho, o rozvojových energetických projektoch sa zvyčajne rozhoduje „vo veľmi dlhých časových rámcoch, a bankári to vedia“. pozitívnu úlohu môžu zohrať suverénne investičné fondy.

Poukázal tiež, že napriek ekonomickým problémom ostáva cena plynu, uhli, elektrickej energie a CO2 vysoká. „Takže priamy dopad finančnej krízy na investície v energetike je podľa mňa obmedzený.“

Dlhé investičné cykly a slabé riadenie

Keppler však priznal, že hospodársky prepad predstavuje pre investície v energetike riziká. Jedným z nich je „dlhé meškanie“ medzi krátkodobým vytváraním očakávaní na trhu a investičnými rozhodnutiami, a ich bezprostredným dopadom na ceny. „Všetci sa rozhodnú investovať (do nových projektov) čo znamená, že za päť rokov bude cena nízka. Ak sú ceny nízke, nik nebude investovať, a ceny budú (neskôr) vysoké.“

Druhým rizikom je „nedostatočné riadenie“ krajinami ktoré ropu produkujú, i spotrebiteľmi. V produkujúcich krajinách bol rozvoj veľkých projektov brzdený fenoménom „nie v mojom dvore“. V Európe je zdrojom neistoty a bariérou investícií, najmä v sektore elektrickej energie, „nedostatočná prioritizácia“ a neschopnosť krajín „definovať ich energetické politiky“. „Je jasné, že na európskej úrovni je to sektor elektrickej energie, ktorý bude za päť až desať rokov čeliť najväčším obmedzeniam.“

REKLAMA

REKLAMA