Väčšina spoločných plynových projektov mešká. Slovensko ovplyvnia najviac

Hoci Slovensko bude hostiť len dve plynové prepojenia, ovplyvní ho ďalších jedenásť. V Európe je to najväčší nepomer.

Zvyknú sa nazývať hardvérom jednotného trhu. Energetická únia potrebuje nielen spoločné pravidlá a politiky, teda softvér, ale aj infraštruktúrne projekty v oblasti elektriny a zemného plynu – hardvér.

Väčšina projektov však trpí zdržaním. Slovensko to môže ovplyvniť najviac. Zo všetkých štátov Európskej únie má totiž najväčší nepomer projektov, ktoré sú na jeho území (2), a projektov inde, ktoré jeho energetiku ovplyvnia (11).

Vyplýva to z najnovšej správy o projektoch spoločného významu (PCI), ktorú v utorok 5. júla vydala Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Budovanie energetickej únie

Projekty spoločného významu prispievajú k cieľom energetickej únie, ako je dobudovanie jednotného trhu s energiami, zapojenie obnoviteľných energií a zvýšenie bezpečnosti dodávok. PCI môžu od regulátorov jednoduchšie získať potrebné povolenia a majú prístup k financovaniu z nástroja „Spájame Európu“.

ACER k hodnoteniu pristúpil už po druhý krát. Hodnotil druhý – aktualizovaný zoznam PCI z novembra 2015. Ten obsahuje väčšinu projektov z prvého zoznamu z roku 2013.

Na aktuálnom zozname je 110 elektroenergetických a 77 plynových projektov. V prípade elektriny ide väčšinou o vysokonapäťové prepojenia medzi krajinami, menšiu časť predstavujú projekty smart grid a skladovanie elektriny.

V oblasti plynu sú na zozname hlavne cezhraničné prepojenia nasledované terminálmi pre skvapalnený zemný plyn a plynovými zásobníkmi.

Meškajúce investície za 83 miliárd eur

Na základe informácií od firiem však ACER kritizoval napredovanie projektov. „Celkovo je pokrok v implementácii PCI veľmi obmedzený,“ napísala agentúra v tlačovej správe. „Veľká väčšina PCI trpí meškaním porovnaní s pôvodným plánom.“ Priemerná doba zdržania sú štyri roky pre elektrinu, dva pre plyn.

Najviac projektov sa podľa aktuálnych plánov dokončí v rokoch 2018 – 2020.

Za jednu z hlavných príčin meškania označuje ACER „ťažkosti so získaním povolení“. Vyskytuje sa vo fáze, keď je už projekt naplánovaný, ale nezačal sa ešte stavať.

Ide pritom o nemalé investície. Ak sa plány uskutočnia, 33 miliárd eur potečie do elektroenergetiky, 50 miliárd eur do plynu. „Nie všetky PCI sa samozrejme zrealizujú, okrem iného aj preto, že niektoré medzi sebou súťažia, ale úroveň očakávaných kapitálových výdavkov je veľmi vysoká,“ píše sa v správe.

Stredná Európa vedie

V strednej Európe sa má zrealizovať najviac projektov. Z vyšehradských krajín hostí najviac plánovanej infraštruktúry Poľsko (6 elektroenergetických a 8 plynových projektov).

Na Slovensku sa nachádzajú len tri elektroenergetické PCI. Vo všetkých troch prípadoch ide o plánované prepojenia s Maďarskom, na ktorých sa podieľa Slovenská elektrizačná a prenosová sústava: Gabčikovo – Gönyű – Veľký Ďur; Sajóvánka – Rimavská Sobota; a oblasť Kisvárda – Velké Kapušany.

Prvé dva projekty meškajú, čo súvisí „s finalizáciou dohôd a cezhraničnou koordináciou“.

V oblasti plynu sa na slovenskom území nachádzajú dva PCI. Slovensko-poľské prepojenie sa snaží o získanie povolení. Eastring, ktorý spája Slovensko s východným Balkánom, je len v plánovacej fáze. Ani jeden projekt podľa ACER oproti pôvodnému plánu nemešká.

Najviac nás ovplyvní infraštruktúra inde

Hoci na Slovensku sú len dva plynové projekty spoločného významu, ovplyvní ho ďalších jedenásť. V rámci Európskej únie ide o najväčší nepomer.

Slovensko sa tak stáva krajinou, na ktorú bude mať najväčší dopad to, čo sa stavia inde.

Na druhom mieste je Rakúsko. Ku krajinám, ktoré projekty inde ovplyvnia nadpriemerne, patrí aj Maďarsko a Česko.

Pozadie 

7. európsky summit regiónov a miest sa bude konať 8.-9.7. v Bratislave.

Program summitu: http://cor.europa.eu/bratislavasummit/?lang=sk

REKLAMA

REKLAMA