Vedci spochybňujú výpočty úspor emisií z bionafty

Podľa meraní nemeckých vedcov tvrdenia EÚ o tom, že lokálne produkovanou repkou olejnou na výrobu bionafty sa v doprave znižujú emisie skleníkových plynov najmenej o 38 % v porovnaní s používaním fosílnych palív, sú nepodložené.

Najväčšími producentmi repky v EÚ sú Nemecko, Španielsko, FrancúzskoTaliansko. Zároveň v nich sídlia najväčšie európske automobilky, ktoré aktívne presadzujú používanie bionafty ako nástroja pre zníženie emisií CO2 v doprave.

Nemeckí vedci z univerzity Friedricha Schillera a Ekonomického inštitútu Maxa Plancka v Jene vo svojej štúdii použili rovnakú metodiku výpočtu ako Európska komisia. Zistili však, že v ôsmich scenároch z celkových dvanástich biodiesel vyrobený z repky olejnej nedosiahol zníženie emisií CO2 o 35 %, čo je hranica požadovaná v prílohe smernice 2009/28/ES o podpore obnoviteľnej energie na to, aby sa repka mohla považovať za udržateľné biopalivo.

Na otázku či je repka olejná udržateľným zdrojom bionafty odpovedali nasledovne: „Celá evidencia poukazuje na negatívnu odpoveď na túto otázku. Je extrémne pravdepodobné, že európska bionafta z repky olejnej v skutočnosti nespĺňa súčasnú definíciu EÚ pre udržateľnosť.“

V súčasnosti je pritom v plnom prúde žatva repky v krajinách Únie, ktoré ju produkujú, a ceny poľnohospodárskych plodín stúpajú.

Nemeckí odborníci pracovali pri výskume so zverejnenými údajmi, ktoré sú podľa nich komplexnejšie než iné nezávislé analýzy. Priznali však, že ich závery mohlo obmedziť to, že im EÚ neposkytla všetky svoje údaje. Spoločné výskumné centrum (JRC) nereagovalo ich žiadosti o informácie.

Na nedostatočnú transparentnosť dát EÚ sa už predtým sťažovali mimovládne organizácie ako ClientEarth. Podľa autorov štúdie to vedie k „jednoduchému a nevyhnutnému“ záveru, že údaje o úsporách emisií z repky sú schválne nadhodnotené, a „politické“ namiesto toho aby boli „vedecké“.

Komisia sa bráni

Hovorkyňa Európskej komisia odmietla komentovať závery tejto špecifickej analýzy. Uviedla, že „rozličné štúdie môžu dôjsť k rôznym výsledkom, v závislosti na použitých predpokladoch.“

Obhajovala údaje uvedené Komisiou s tým, že „čísla použité ako určené hodnoty Komisiou sú výsledkom komplexného procesu vrátane vstupov od vedúcich svetových expertov, kde sú všetky vstupné údaje a predpoklady voľne dostupné“.

Dodala, že „tvrdenie o tom, že Komisia sa nepodelila o dáta, je nesprávny, všetky údaje sú zverejnené na webstránke JRC“.

Podobne ako niektoré mimovládne organizácie, aj autori novej štúdie poukázali na to, že politika biopalív v EÚ môže vy formou priemyselnej politiky v mene „zeleného protekcionizmu“, aby sa vylúčil dovoz plodín na výrobu bionafty z krajín mimo EÚ a ochránilo domáce poľnohospodárstvo.

„Naše výsledky naznačujú, že udržateľnosť bionafty z repky olejnej podľa interpretácie smernice o OZE je prinajlepšom pochybná a vo väčšine scenárov jednoducho neopodstatnená,“ uviedli Gernot Pehnelt a Christoph Vietze.

Podľa smernice má každý členský štát zabezpečiť, aby podiel energie z OZE vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danej krajine. Nezáleží pritom či bude pochádzať z biopalív, vodíka alebo elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA