Národné politiky narúšajú vnútorný energetický trh

Predstavitelia európskej a slovenskej energetiky diskutovali v Bratislave o rozvoji sektora, regionálnej spolupráci, posilnení bezpečnosti dodávok a dosiahnutí ekonomickej i environmentálnej udržateľnosti odvetvia.

Hlavnými témami 6. ročníka medzinárodnej konferencie Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska boli klimatické opatrenia EÚ ich dopady na energetický sektor a ekonomiku SR, rozvoj regionálnej infraštruktúry v oblasti dopravy plynu, liberalizácia trhu a vývoj v regulačnej politike,  energetická efektívnosť v podmienkach SR a tiež budúcnosť jadrovej energetiky.

V dokumente s názvom Energetická cestovná mapa 2050 si Únia stanovila, že do roku 2050 zníži emisie oxidu uhličitého o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

„Tento cieľ je podmienený faktom, že ďalšie globálne industrializované krajiny vynaložia rovnaké úsilie tým istým spôsobom,“ dodal Peter Faross, zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku z Európskej komisie. Pri dosahované cieľa dekarbonizácie energetiky sa pritom má dbať na udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a pokračujúcu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Vo svojom príspevku uviedol, že pri súčasných scenároch trendov dôjde do roku 2050 k zníženiu skleníkových plynov o 40 %, v prípade rôznych dekarbonizačných scenárov, ktoré obsahujú dôraz na vysokú energetickú efektívnosť, diverzifikáciu technológií dodávok energií, vysoký podiel obnoviteľných energií, využitie metódy zachytenia a skladovania uhlíka (CCS) alebo tiež tzv. nízkeho jadrové scenára, by sa emisie mohli znížiť o 80 %.

Kľúčové budú podľa Farossa úspory energie naprieč celým energetickým systémom a ústrednú rolu budú zohrávať obnoviteľné zdroje.

Zodpovednosť každého

„V čase rastu hospodárstva v Európe bol otázkou dostatok energie a neskôr sa začala väčšia pozornosť venovať životnému prostrediu. V týchto dňoch zase viac uvažujeme o dostupnosť a cenách, ktoré sú dôsledkom prijatého výberu,“ uviedol člen predstavenstva spoločnosti Slovenské elektrárne (Skupina Enel) Nicola Cotugno. „Budúcnosť našich spoločností v energetickom systéme závistí na tom, ako účinné budú naše voľby, keď začneme meniť idey na fakty.“

Andrej Juris, predseda predstavenstva ZSE Distribúcia (Skupina E.On) vyjadril súhlas s názorom Európskej komisie, že „zodpovednosť za manažovanie svojej spotreby a nákladov za energie má každý jeden účastník trhu, či už sú to energetické podniky, dodávatelia elektriny alebo plynu, ich prepravcovia a v neposlednej miere aj odberatelia“.

„Na to, aby sme mohli robiť správne rozhodnutia, potrebujeme mať ako zákazníci prístup k informáciám, potrebujeme vedieť aké sú ceny jednotlivých typov energií a či tieto ceny správne reflektujú vynaložené náklady,“ uviedol a dodal. „Samotná Komisia vo svojom materiáli zdôrazňuje, že vzhľadom na reguláciu a iné vplyvy a štátne politiky, ceny energií ešte plne nezodpovedajú nákladom.“

Regulácia

Téme fungovania energetického trhu a regulačnej politike sa venoval samostatný panel konferencie.

Richard Ružička sa zameral na nové kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré súvisia s transpozíciou smerníc 3. energetického balíčka.

Kristof Kovacs z generálneho riaditeľstva EK pre energetiku sa zameral na dokončenie a fungovanie vnútorného trhu s energiami od roku 2014. Medzi hlavné prekážky dodržania tohto dohodnutého medzníka uviedol rôznorodé tendencie národne inšpirovaných politík, nespokojnosť odberateľov, nedostatočnú transparentnosť trhov pre novo prichádzajúcich účastníkov či nízke investície energetickej efektívnosti.

V súvislosti s nezávislosťou národných regulačných úradov poukázal na krajiny, kde stále existujú obavy (vrátane Slovenska) a tiež na to, že pretrvávajúca cenová regulácia pre domácnosti i priemyselných odberateľov v oblasti elektriny a plynu bráni aktivizácii spotrebiteľov i dodávateľov.

Cenovú reguláciu sa do budúceho roku chystá odstrániť Grécko, PortugalskoLitva, a do roku 2017 Rumunsko. Slovensko zatiaľ krok týmto smerom neplánuje. Naopak, od 1. januára 2013 sa opätovne zavádza cenová regulácia dodávky elektriny a plynu malým podnikom, ktorých ročná spotreba elektriny je nižšia ako 30 MWh a pri plyne nižšia ako 100 MWh.

Marián Kapec zo spoločnosti ZSE Distribúcia ale upozornil, že vzhľadom na integráciu trhu by mali byť legislatívne pravidlá a regulačný rámec, vrátane návratnosti investícií, založené na rovnakých princípoch. Len tak môžu podľa neho vysielať neskreslené signály pre potenciálnych i existujúcich investorov v priestore daného regiónu.

Nízke ceny elektriny na burzách, nie u odberateľov

„Sme radi, že volatilita cien elektrickej energie, ktorá tu bola pred troma, štyrmi rokmi, je už za nami a ceny už sú stabilnejšie… ale úroveň veľkoobchodných cien je veľmi nízka,“ uviedla Alena Šalamonová zo Slovenských elektrární. „Za veľkoobchodnú cenu, ktorá je teraz na trhu je veľmi ťažké stavať nové zdroje.“

Dodala, že aj napriek tomu sa to nepremieta do konečných cien elektriny. „Zákazníci veľmi necítia tento pokles, pretože je nahradený masívnym rozvojom obnoviteľných zdrojov,“ povedala.

Prezentácie jednotlivých panelistov nájdete na tomto odkaze.

Na videokanále EurActivu nájdete záznam zo samostatných panelov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA