Výhodná či nevýhodná investícia? Reakcie na verdikt o maďarskej atómke

Je chybou zvyšovať podiel atómovej energie, tvrdí maďarská opozícia.

Maďarská vláda hovorí o zachovaní pracovných miest, europoslanec o ekonomických slabostiach.

Európska komisia povolila v utorok 6. marca investovať Maďarsku do novej jadrovej elektrárne. Rozhodnutie opäť rozvírilo diskusiu o Paks II.

Ako reagovali na správy z Bruselu kľúčoví aktéri?

Vláda: Elektrina z jadra je lacná

Z dlhodobého hľadiska má nová atómka nahradiť tú súčasnú, Paks I. Paks II má začať vyrábať elektrinu v polovici budúceho desaťročia.

Minister riadiaci úrad vlády János Lázár pripomenul, že v maďarskom jadrovom priemysle pracuje osemtisíc ľudí. Paks II podľa Lázára umožní zachovanie pracovných miest.

Minister dodal, že je chybou ak opozícia nerešpektuje, že Maďarsko môže produkovať lacnú a bezpečnú energiu.

Náklady na elektrinu z jadra podľa neho dosahujú 11 forintov za kilowatthodinu, zákazníci platia 36. V Nemecku, ktoré sa orientuje na obnoviteľné energie, sú ceny pre zákazníkov vo výške 90 forintov, z ktorých 21 tvorí štátna podpora, tvrdí Lázár.

Rosatom: Sme pripravení stavať

Rozhodnutie Komisie privítal ruský dodávateľ dvoch nových reaktorov, Rosatom.

Podľa vyhlásenia pre agentúru TASS, ktoré sprostredkovala TASR, je Rosatom pripravený začať aktívnu etapu výstavby.

V roku 2016 dostal projekt rozšírenia Paksu na prvom stupni environmentálne povolenia. Najdôležitejšou úlohou tohto roka je pripraviť výstavbu, ktorá by sa mala začať v roku 2018.

Ruská spoločnosť podčiarkuje, že v Maďarsku postavia najmodernejšie bloky generácie 3+, ktoré spĺňajú požiadavky a podmienky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vypracované po katastrofe v japonskej Fukušime.

Opozícia: Úver je chyba

Predsedníčka strany Politika môže byť aj iná a poslankyňa Bernadett Szélová projekt opäť kritizovala.

„Je chybou zvyšovať podiel atómovej energie, ďalšou chybou je, ak to robíme z úverov“ povedala Szélová.

Kým štyri súčasné reaktory majú kumulovaný výkon 1 900 MW, dva nové dosiahnu spolu vyše 2 200 MW. Podľa plánu by mali navyše obe atómky fungovať súbežne počas 10 rokov. Elektrina zo štiepenia jadra dnes pokrýva približne polovicu maďarskej spotreby.

Szélová nedávno ohlásila, že jej strana začína zbierať podpisy pre referendum o Paks II.

Zelení: Podporíme odvolanie

Jedným z najhlasnejších kritikov je Benedek Jávor, europoslanec zo Szélinu stranu a člen zelenej frakcie.

„Napriek opakovanému popretiu  zo strany vlády potvrdila Komisia, že Paks II získa štátnu pomoc,“ povedal Jávor podľa webstránky európskych zelených. „Tým pádom Komisia v skutočnosti priznáva … ekonomické nedostatky projektu,“ tvrdí europoslanec.

Maďarský europoslanec: Ak jadru stopneme dotácie, zanikne. Na trhu neobstojí

Budapešť podľa neho nepreukázala, že investícia nepoškodí hospodársku súťaž. Ak sa rakúska vláda rozhodne pre odvolanie, Jávor ho podporí.

Ak maďarský štát vlastní, financuje, prevádzkuje a reguluje novú jadrovú elektráreň, máme jednoznačne problém s koncentráciou moci, doplnil europoslanec.

Greenpeace: Pozor na jadrový dozor

„Komisia povoľuje masívne dotácie pre projekt podporovaný vládou, ktorá otvorene spochybňuje význam nezávislého dozoru nad jadrovou bezpečnosťou,“ citoval portál EurActiv.com organizáciu Greenpeace.

Náklady na výstavbu Paks II sú podľa vlády vyše 12 miliárd eur. Desať miliárd by malo Maďarsku požičať Rusko.

Ruský prezident Vladimir Putin na februárovej návšteve Budapešti ponúkol pôžičku na celý projekt.

Podľa Greenpeace by však bolo rozumnejšie počkať na to, aby najskôr štát zaručil nezávislosť regulátora zákonom.

Analytik: Vláda podmienky splní

Vyššia bezpečnosť však nefiguruje medzi podmienkami Komisie pre túto štátnu pomoc.

Od Maďarska požaduje tri veci: využitie prípadných ziskov z prevádzky na pokrytie prevádzkových nákladov alebo vrátanie investície; právne a manažérske oddelenie prevádzkovateľa Paks I a Paks II; a ponuka 30 percent elektriny z Paks II na burze.

Energetický expert András Deák tvrdí, že vláda podmienky splní.

„Tieto požiadavky nie sú prekážkou pre výstavbu alebo jej financovanie, dajú sa preto ľahko splniť,“ povedal Deák v rozhovore pre portál EurActiv.sk. „Je ťažké predstaviť si, že vážne ovplyvnia vôľu vlády začať výstavbu. Ich obsah sa vyjasní až v polovici 20. rokov 21. storočia a nikto sa teraz o ne nestará,“ doplnil Deák.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA