Výhody inteligentných meračov nie sú tak zjavné

Členské štáty majú do septembra predstaviť analýzy nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meračov na svojom území. Nedávno vydaná analýza spochybňuje ich prezentovanú výhodnosť a prínosy pre spotrebiteľov.

Ako základná charakteristiky inteligentných meračov sa uvádza, že dokážu nielen merať spotrebu elektriny, plynu či vody, ale zároveň zasielať aktuálne informácie dodávateľom energií na monitoring a vyúčtovanie, ukazovať domácnostiam či podnikom ich spotrebu v zrozumiteľnej peňažnej forme a tiež im napríklad poradiť, v akom čase by ich to vyšlo lacnejšie.

V členských štátoch má v súčasnosti prebiehať posúdenie nákladov a prínosov ich plošného zavedenia, až do pokrytia najmenej 80 % domácností EÚ, tak ako to krajiny odsúhlasili v smerniciach z roku 2009. Termín pre dodanie analýz je 3. september 2012.

V Taliansku či Švédsku sú inteligentné merače samozrejmosťou v takmer každej domácnosti. Čoraz rozšírenejšími sa stávajú tiež vo Veľkej Británii, Španielsku a iných štátoch.

Proklamovanú výhodnosť novej generácie meračov však na polceste k ich rozšírenému zavedeniu naprieč krajinami EÚ spochybňuje štúdia, ktorú si nechalo vypracovať Európske združenie na ochranu práv spotrebiteľov (BEUC).

Prehliadaní spotrebitelia

Jej autori z Université Libre de Bruxelles upozornili na to, že spotrebitelia nie sú hlavnými príjemcami výhod tejto technológie a súčasné snahy považujú za „premeškanú príležitosť“ vo vzťahu ku koncovým odberateľom.

„Inteligentné merače môžu byť prínosné pre niektorých spotrebiteľov, ale určite máme pochybnosti o tom, že budú prínosné pre všetkých spotrebiteľov,“ vyjadril sa pre EurActiv Johannes Klein zo združenia BEUC.

Zo štúdie vyplýva, že definícia inteligentného merača je v rukách techno-ekonomických hráčov. Naopak pohľad spotrebiteľov či samotného cieľa – dosiahnutia úspory energie – sú zastúpené menej. Navyše spotrebitelia energií zatiaľ nie sú dostatočne poučení o tom, ako tieto merače využívať vo svojej prospech a na túto otázku sa ani pozornosť neupriamuje.

Veľké technologické a energetické firmy sú ale už krok vpred a samy vypracovali rôzne scenáre využívania inteligentného merača pre užívateľov aj

„Z obetí meračov sa stávame aktívnymi členmi dodávateľského reťazca a môžeme ovplyvniť akú energiu spotrebovávame,“ uviedol a nedávnej konferencii na tému smart metrov Bastian Fischer zo spoločnosti Oracle a dodal, že to isté platí aj napríklad pri voľbe nášho vlastného energetického mixu.

Súhlasí s tým, že politická stratégia je kľúčová pre poskytnutie správnych stimulov pre investorov: „Potrebujeme spojiť biznis taktiku a technológiu, aby sme spotrebiteľom uľahčili adaptovať sa.“

Odhady úspor sa líšia

Viacero národných posúdení o tom, aký budú mať vlastne inteligentné merače vplyv na úspory energií, zatiaľ ukazujú protichodné predikcie, ktoré siahajú od 2 % až po 40 %.

Európska komisia uvádza, že v súčasnosti má niektorý z modelov smart meračov nainštalovaných len asi 10 % domácností, pričom títo užívatelia dokázali svoju spotrebu energie znížiť o 10 % alebo v niektorých príkladoch aj o viac.

Vo Veľkej Británii napríklad projekt AlertMe umožňuje spotrebiteľov vypnúť cez mobil alebo internet vypnúť domáce spotrebiče, čím mali za 8 mesiacov ušetriť okolo 40 % elektriny. V rámci španielskeho projektu GAD sa u bežného užívateľa zase predpovedá celková úspora energie približne 15 %. Holandské ministerstvo pre ekonomické záležitosti zase v roku 2010 vypočítalo, že inteligentné merače by mohli domácnostiam usporiť do 10 % celkovej energie.

Podľa štúdie zadanej BEUC sa skutočné úspory energie budú pohybovať v priemere medzi 2 až 4 percentami, a to v najlepších prípadoch, kedy sa pre ich použitie spotrebitelia rozhodli. Vychádzali pritom z údajov šiestich analýz, ktoré uskutočnili firmy EDF (Francúzsko), E.ON (Nemecko), Scottish Power, SSE (Scottish and Southern Energy), Komisia pre reguláciu energie v Írsku a nemecký projekt Intelliekon.

Pre koho?

Zástupcovia spotrebiteľov sa obávajú, že producenti a dodávatelia energií „by mohli byť tí, ktorí si odnesú všetky prínosy“ z celoeurópskeho zavedenia systémov inteligentného merania.

Monika Stajnarova z BEUC pre EurActiv uviedla, že napríklad v prípade niektorých zraniteľných spotrebiteľov, ktorí už v súčasnosti využívajú minimum energie pre voje základné potreby a aktivity, nebudú mať veľa priestoru na rozsiahle úspory.

„Sme proti povinnému zavedeniu pre celú populáciu – niektorí spotrebitelia nebudú schopní mať z nich úžitok,“ poznamenala.

V správe pre BEUC sa uvádza, že možné hypotézy, ktoré Európska komisia používa pri záveroch o potrebe smart metrov pre zákazníkov sú „príliš všeobecné pokiaľ ide o pluralitu spotrebiteľov a obrovskú diverzitu postupov, ktoré v domácnostiach prebiehajú.“ V správe sa tiež uvádza, že dosiaľ neexistuje analýza, ktorá by dostatočne zohľadnila aj tieto rozdiely.

Avšak konzultačná spoločnosť Frontier Economics vytvorila model založený na 200 rôznych typoch domácností v snahe vyhodnotiť, ktorí spotrebitelia by mali z inteligentných meračov najväčší finančný úžitok. Zo skúseností s ich povinným zavedením v Nemecku napríklad vyplynulo, že by z tohto opatrenia ťažilo 15 % domácností, zatiaľ čo pre ostatných by boli účinky nepriaznivé.

Od koho?

Krzysztof Gierulski z oddelenia EK pre energetickú efektívnosť na nedávnom workshope priznal: „Samozrejme, že sa dodávatelia energie budú snažiť pretlačiť akékoľvek vzniknuté náklady na koncových spotrebiteľov.“

„Spoločnosti si musia byť isté, že budú mať zisk, aby investovali,“ uviedol zase Gunnar Lorenz zo združenia Eurelectric. „Musíme spotrebiteľom vysvetliť, čo je tá krabička a čo robí, tak aby jej verili a cítili sa s ňou pohodlne, nie akoby boli monitorovaní veľkým bratom,“ dodal.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) však pre EurActiv pripustil, že fakt, že dodávatelia energií budú mať prístup k informáciám ukazujúcim vzorce spotreby, si budú môcť vybrať – buď byť „štedrý“, pomôcť odberateľom presunúť ich záťaž odberu a ušetriť peniaze, alebo nie.  

„Fakt, že spoločnosť vie o nás množstvo osobných informácií, jej uľahčuje to, aby ich použila na vlastný prospech, čo by okrem iného mohlo znamenať, zvyšovanie možností cenovej diskriminácie,“ vysvetlil EDPS.

BEUC sa tiež kriticky stavia k takzvanej socializácii nákladov. Inými slovami, nepozdáva sa im to, že by energetické firmy náklady implicitné zavádzaniu inteligentných meračov v 80 % domácností mali rovnakým dielom znášať všetci ich klienti. „Malo by existovať spravodlivé podelenie nákladov medzi tými, ktorí z toho budú mať prospech a tými, ktorý úžitok nebudú mať,“ povedala Stajnarova.

Konzultačná firma Brattle Group pritom už v roku 2009 varoval pred investíciami, ktoré bude musieť EÚ vynaložiť na plošnú inštaláciu smart metrov. Do roku 2020 tieto náklady EÚ odhadla vo výške 51 miliárd eur, pričom získané zlepšenia ohodnotila na 26 až 41 miliárd eur. Podľa nich tým vznikne nevýhodná medzera medzi nákladmi a prínosmi vo výške 10 až 25 miliárd eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA