Vyšetrovanie Gazpromu rozpútalo slovnú prestrelku

Ruský prezident Putin podpísal dekrét, ktorý bráni Gazpromu poskytnúť informácie EK. Podľa neho je dôvodom vyšetrovania zlá ekonomická situácia eurozóny. Predstaviteľ Gazpromu prirovnal EÚ k zlodejovi. Na počiatku vyšetrovania stála sťažnosť zo strany Litvy.

Dňa 5. septembra spustila Európska komisia vyšetrovanie možného zneužívania dominantnej pozície na trhu v strednej  východnej Európe zo strany ruskej spoločnosti Gazprom a stanovenie neférových cien pre európskych zákazníkov.

V prípade potvrdenia podozrení môže EK uložiť Gazpromu pokutu až do výšky 10 % jeho ročného obratu, čiže 5 miliárd eur. V prípade, že k porušovaniu dochádzalo dlhodobo, stanoviť sa môže pokuta až do výšky 30 %.

„Riziká pre Gazprom sú vysoké, hoci európski komisári nemusia nutne stanoviť pokutu. Môžu nariadiť úpravu ich praktík,“ poznamenal riaditeľ inštitútu EEGA Mikhail Korchemkin.

Spoločnosť však akékoľvek porušovanie medzinárodného alebo európskeho práva odmieta. Poukazuje na to, že spadá pod ruskú jurisdikciu a má zároveň štatút strategickej organizácie.

Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čižov ešte minulý týždeň pre ruskú agentúru Interfax povedal, že ide pravdepodobne o pokus vytlačiť spoločnosť z lukratívneho európskeho trhu. „Nemôžem vylúčiť, že to je určitá forma konkurenčného boja, no dosť nevhodná a nečestná," vyhlásil Čižov.

„Napriek tomu sa im nepodarí Gazprom z európskeho trhu vytlačiť, pretože ani Európska komisia, ani nikto iný nedokáže zabezpečiť dodávky plynu za podmienok, za akých ich zabezpečuje Gazprom,“ dodal ruský zástupca pri EÚ.

Žiadne informácie

V utorok (11.9.) ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét na ochranu strategických podnikov operujúcich v zahraničí. Tieto podniky budú potrebovať súhlas vlády na to, aby mohli poskytnúť informácie zahraničným regulačným úradom, zmeniť kontrakty, alebo v zahraničí predať majetok.

„Dekrét stanovuje federálnemu výkonnému orgánu povinnosť, aby odmietol povoliť spomenuté aktivity, ak tieto môžu poškodiť hospodárske záujmy Ruskej federácie,“ uvádza sa v dekréte.

Ešte v pondelok hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkilde Hansen na otázku, či sa predstavitelia EÚ neobávajú zasahovania ruského prezidenta do prípadu, reagovala: „Nijak zvláštne, nie. Robíme si svoju prácu pri implementovaní pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž.“

Gazprom vracia miliardu

Zástupca generálneho riaditeľa ruského koncernu Alexander Medvedev medzitým oznámil, že do konca roka vráti firma svojim kľúčovým európskym zákazníkom okolo 1 miliardy eur ako súčasť dohody o znížení cien. V 1. štvrťroku im už vrátil vyše 1,92 miliardy eur. Veľkú časť z toho dostane nemecký E.ON.

Medvedev zároveň kritizoval vyšetrovanie zo strany Bruselu. Komisia by sa mala pozrieť na svoje vlastné praktiky, citovala Medvedeva agentúra Interfax. Druhý muž Gazpromu obvinil EÚ, že koncernu bráni v prístupe k úniovej distribučnej sieti.

V pondelok (10.9.) Medvedev pred médiami uviedol: „Existuje príslovie –zlodejov klobúk často pri požiari zvykne začať horieť.“ „v tomto prípade, by mal horieť na hlave Európskej komisie,“ dodal.

S komisárom pre hospodársku súťaž Joaquin Almuniom sa chce stretnúť „zoči-voči“.

Dlhová kríza

Ruský prezident ešte cez víkend, po skončení summitu lídrov Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) vo Vladivostoku, odmietol akékoľvek diskusie o obchodnej vojne medzi EÚ a Ruskom.

Za vyšetrovaním vidí súčasnú dlhovú krízu eurozóny a obvinil niektorých zástupcov EK, že sa takto snažia presunúť pozornosť z vnútorných problémov v Európe na Rusko. „Vyšetrovanie je pravdepodobne dôsledkom ťažkej ekonomickej situácie v eurozóne, keďže tu hovoríme najmä o východoeurópskych krajinách. Európska únia tieto štáty do veľkej miery dotuje,“ povedal Putin.

„Zdá sa, že teraz sa niekto v Európskej komisii rozhodol, že by sme mohli časť z týchto nákladov prevziať,“ dodal s tým, že takýto prístup podľa neho nie je veľmi konštruktívny.

Spustila to Litva

Komisia vymenovala 8 krajín – Slovensko, Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu – ako trhy, kde existuje dostatok elementov na otvorenie prípadu proti ruskému koncernu.

Hovorca komisára Almuniu Antoine Colombani priznal, že vyšetrovanie spustila oficiálna sťažnosť zo strany Litvy a zároveň je výsledkom signálov potvrdených „trhovými hráčmi“.

Litva podala sťažnosť na jar 2011. Minister pre energetiku Arvydas Sekmokas uviedol: „Neférové ceny plynu, ekonomický a politický tlak, proti-konkurenčné aktivity. Všetko toto sme zažili len preto, že sme boli prvý, kto urobil skutočné kroky smerom k implementácii energetickej politiky EÚ. Za to sme boli potrestaní najvyššími cenami plynu v Európe.“

Odkázal pri tom na zavedenie vlastníckeho unbundlingu pri transpozícii smerníc tretieho liberalizačného balíka.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA