Z ambicióznych plánov na nové uhoľné elektrárne sa zrealizoval len zlomok

Európski energetici zle odhadli vyhliadky uhlia, tvrdí štúdia Oxfordskej univerzity.

„Šéfovia energetických firiem sa môžu poďakovať demonštrantom proti uhoľným elektrárňam,“ píšu odborníci z Oxfordskej univerzity v štúdii, ktorá vyšla v auguste. Demonštrantom sa totiž podľa expertov podarilo zastaviť výstavbu nových uhoľných elektrární, napríklad vo Veľkej Británii.

„Keby sa dokončilo viac uhoľných elektrární, negatívne dôsledky na firmy by boli oveľa väčšie,“ píše sa v štúdii. „Európske energetické spoločnosti úplne zle odhadli vyhliadky na výrobu elektriny z uhlia, za čo odvtedy zaplatili vysokú cenu,“ dodáva štúdia.

Odborníci zistili, že medzi rokmi 2005 a 2008 boli v Európe naplánované nové uhoľné elektrárne s výkonom 49 GW. Po roku 2008 však došlo k zoškrtaniu až 77 percent plánov (10,5 GW). O kapacitách s celkovým výkonom 1,1 GW sa ešte rozhoduje.

Príliš veľké rozptýlenie

Aj elektrárne, ktoré nezostali len na papieri, sa napokon stali skôr bremenom ako prínosom, tvrdia oxfordskí výskumníci. „Stali sa predmetom veľkých odpisov a zaťažujú súvahy konvenčných energetických spoločností, čím prispievajú k celkovej nevoľnosti sektora a zlým finančným výsledkom,“ uvádzajú v štúdii.

Investície v podobe finančného, ľudského a organizačného kapitálu do stavby považujú tiež za „veľké rozptýlenie“ v čase, keď energetický sektor prechádzal inováciami vo sfére technológií, verejných politík a trhu.

V rokoch 2005-2008 bolo naplánovaných celkovo 65 nových jednotiek na spaľovanie uhlia, dodnes sa postavilo len 12 z nich.

Veľká časť vyrástla v troch krajinách – v Nemecku, Poľsku a Holandsku – a vo väčšine prípadov išlo o „čisté uhlie“, teda pokročilejšie technológie spaľovania. Podľa odborníkov tomu nahrávalo „politické prostredie“.

Z 53 jednotiek, ktoré boli z plánov vyškrtnuté, malo až 11 využívať „podkritické technológie“, teda tie menej pokročilé, napríklad na spaľovanie lignitu.

Od kritiky k odporúčaniam

Za rozhodnutím rozširovať uhoľné kapacity však výskumníci vidia aj priaznivé ekonomické ukazovatele. Medzi tie zahrnuli rast európskeho HDP a spotreby elektriny, ako aj predpovede nízkych cien uhlia a pôžičiek.

Ekonomická situácia sa v období po roku 2008 zmenila. Pre konvenčné energetické firmy nastali ťažké časy, ktoré ešte zhoršil rozmach dotovaných obnoviteľných energií.

Odborníci prišli s niekoľkými odporúčaniami pre energetikov a tvorcov verejných politík.

Tí prví by sa mali preorientovať na iné palivá, napríklad biomasu. Ďalej by mali napríklad zanalyzovať, ktoré uhoľné elektrárne možno odstaviť a ktoré investície zastaviť.

Tvorcovia politík by podľa oxfordských výskumníkov mali reformovať Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) tak, aby viac zohľadňoval negatívne dopady uhoľných aktív na spoločnosti. Odporúčajú im tiež sprísniť európsku smernicu o emisných stropoch a ďalšie emisné štandardy.

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA