Za dovoz ropy zaplatí Európa v tomto roku cez 400 miliárd eur

Výkonná riaditeľka Medzinárodnej energetickej agentúry upozorňuje, že rastúce ceny ropy a klesajúca hodnota eura znamenajú, že v roku 2012 zaplatí Európa za importovanú ropu viac než 500 miliárd dolárov.

Maria Van der Hoeven, ktorá je od septembra 2011 výkonnou riaditeľkou Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), v stredu 23. mája v Paríži uviedla, že hoci v posledných mesiacoch došlo k zníženiu ceny ropy na svetových trhoch, stále zostáva „na znepokojivo vysokých úrovniach“.

„Ceny na týchto úrovniach nútia domácnosti buď obmedzovať výdavky na iné veci alebo zvyšovať svoj dlh a taktiež podkopávajú profitabilitu firiem, ktoré nie sú schopné vyššie vstupné náklady plne prekonať,“ pokračovala počas debaty organizovanej OECD.

Za posledný štvrťrok klesla cena surovej ropy Brent, jednej z hlavných značiek v medzinárodnom meradle, zo 125 amerických dolárov na 106 dolárov.

Van Der Hoven poznamenala, že v tomto momente Európa obzvlášť podlieha vonkajším tlakom, a to z dovozu vysokej závislosti na dovoze tejto suroviny a tiež preto, že nárast cien ropy ešte viac zveličuje pád hodnoty eura voči doláru, v ktorom medzinárodné obchody s ropou prebiehajú.

Závislosť a zraniteľnosť

Dôsledkom je, že cena Brentu je v súčasnosti pre európskych zákazníkov porovnateľná s priemernou úrovňou v júli 2008, kedy jej cena dosiahla úplný vrchol na úrovni 145 amerických dolárov za barel.

V období rokov 2000 – 2010 vyšiel dovoz ropy európske krajiny v priemere na 182 miliárd dolárov ročne (cca 145 miliárd eur podľa aktuálneho kurzu). Avšak v roku 2011 dosiahol účet za tento dovoz rekordných 488 miliárd dolárov, a tento rok možno očakávať ďalší nárast aj cez 500 miliárd eur.

Podľa údajov Eurostatu bola v roku 2010 závislosť EÚ-27 na dovoze všetkých ropných produktov na úrovni 84,27 %. Spomedzi členských krajín sa najvyššou závislosťou vyznačovali Cyprus, Bulharsko, MaltaSlovinsko – cez 100 % hrubej domácej spotreby, naopak najmenej závislé na dovoze ropných produktov bolo Dánsko, ktorého závislosť sa pohybuje v záporných číslach (-52,25 %  roku 2010). Avšak od roku 2004 sa aj jeho ropná nezávislosť neustále zmenšuje.

Viacerí ekonómovia upozorňujú, že najviac zraniteľné sú práve okrajové ekonomiky, pričom do úvahy treba brať aj vedľajšie vplyvy úsporných opatrení a spomalenie hospodárstva.

Čo s tým?

Výkonná riaditeľka IEA ponúkla niekoľko ideí, ako zredukovať ekonomickú hrozbu importujúcich krajín z vysokých cien ropy. Najväčší a najrýchlejší ekonomický prínos podľa nej vznikne odstránením dotácií na ropu i ďalšie formy fosílnych palív.

Dodala: „Odhady IEA stanovili dotácie spotreby fosílnych palív v roku 2010 na 409 miliárd dolárov“ (€326 mld.  podľa aktuálneho kurzu).  „Ich odstránením by sa vybudovala dôvera, že trhy sa stávajú voľnejšími a menej skreslenými a zároveň by sa nížil rast dopytu po palivách a energetických službách.“

Ďalším krokom po získaní skutočných cien trhových cien surovín by malo byť zníženie závislosti na dovoze ropy a plynu. „Kvôli tomu, že sa to dosiahne prostredníctvom lepšej energetickej efektívnosti alebo zvýšenému spoliehaniu sa na nefosílne formy energie, tieto snahy by nielen podporili ekonomický rast, ale tiež širšie environmentálne ciele,“ skonštatovala.

Klimaticko-energetické ciele EÚ do roku 2020 adresujú práve tieto výzvy zeleného rastu. Avšak neochota členských krajín k investíciám do zelených technológií a účinnejších metód spotreby energie brzdí tieto snahy. Práve oblasť energetiky by pritom mohla byť ukážkou zdanlivo neprekonateľných aktuálnych kontrastov ekonomiky EÚ – úspory výdavkov a podpory rastu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA