Problematická závislosť EÚ na ruskom plyne nahráva bridlicovým ložiskám

Kríza na Ukrajine potvrdzuje potrebu riešiť závislosť EÚ na dovoze ruského plynu. Podľa šéfa BusinessEurope by Únia mala byť „menej emotívna“ pokiaľ ide o využívanie domácich zásob bridlicového plynu. Poľsko mieni urýchliť jeho prieskum.

Podľa uniknutého návrhu dokumentu pre rokovanie na summite EÚ koncom budúceho týždňa, lídri členských krajín vyzvú k väčšiemu úsilie znížiť závislosť na dovoze plynu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podčiarkuje sa tým ich obava z napätých vzťahov medzi dominantným dodávateľom Ruskom, ktorý pokrýva asi tretinu spotreby plynu v Únii, a tranzitnou Ukrajinou.

Generálny tajomník asociácie BusinessEurope vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ a ďalších aktérov, aby boli „menej emotívni“ voči prieskumu a ťažbe bridlicového plynu v Európe a prispeli k energetickej nezávislosti kontinentu.

„Myslíme si, že musíme vybalansovať klimatickú politiku, ale tiež nákladovú efektívnosť a bezpečnosť dodávok. Samozrejme, nedávna otázka bezpečnosti dodávok dodala extra prvok k vonkajšej závislosti,“ uviedol Markus Beyrerrozhovore pre bruselský EurActiv v súvislosti s pretrvávajúcim konfliktom medzi Moskvou a Kyjevom.

„Svoju rolu v tom, samozrejme, zohrajú energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje. Ale keď hovoríme o kvantite, nebude to stačiť, čo znamená, že potrebujeme viac racionálnu, menej emotívnu debatu o iných možnostiach, počnúc domácimi zdrojmi vrátane bridlicového plynu,“ dodal.

Poľsko zrýchli

Poľská vláda v utorok (11.3.) schválila návrh zákona, ktorý má urýchliť prieskum a ťažbu bridlicového plynu v krajine a znížiť tak jej závislosť od dodávok suroviny z Ruska, odkiaľ dováža asi 70 % plynu pre svoju potrebu.

V ceste rozvoja domácich ložísk stojí údajne komplikovaná legislatíva a byrokratické prekážky, ktoré brzdia prieskum. Varšavu však od prehnaných očakávaní odrádzajú aj niektoré zahraničné energetické firmy, ktoré sa rozhodli z Poľska stiahnuť nielen kvôli prísnym licenčným podmienkam, ale aj pre nedostatok informácií o skutočných zásobách a z dôvodu väčšej technologickej náročnosti v porovnaní s USA.

Odhady o technicky vyťažiteľných zásobách plynu z bridlíc sa líšia a znižujú. Pôvodný odhad amerického úradu pre energetiku EIA o zásobách vo výške 5,3 bilióna kubických metrov, čo by stačilo uspokojiť poľský dopyt na 300 rokov, sa minulý rok revidoval na 4,2 biliónov kubických metrov.

Vláda vo Varšave sa zase drží údajov Poľského geologického inštitútu z marca 2012, podľa ktorého sú vyťažiteľné zdroje na úrovni 346 – 768 miliárd metrov (bcm).

Riešenie rizík – potom?

Podľa Beyrera nie je dostatok vedeckých faktov, ktoré by podporili takmer „dogmatickú“ opozíciu voči nekonvenčným fosílnym palivám.

„Povedal by som, že 90 % argumentov, ktoré normálne počujete, má veľmi ďaleko od reality,“ poznamenal s tým, že vylúčiť túto možnosť a priori nie je riešením. Namiesto toho BusinessEurope navrhuje „kontrolovať riziká“.

„Je to stop pre akýkoľvek pokrok. Nie je to o vylúčení všetkých rizík ex-ante, ale o kontrolovaní rizík a myslím si, že existuje jasná možnosť kontrolovať riziká. Ale na to, aby sme sa pohli vpred, potrebujeme aspoň prieskum.“

„Veľa debát začína vecami ako metán unikajúci prostredníctvom vodovodov – to nemá nič spoločné s realitou. Existuje veľa otázok, ktoré musíte urovnať pri čistení vody, pri tesneniach, ale musíme ísť vpred, skúmať a potom hľadať riešenia na tieto problémy,“ doplnil Beyrer.

Tieto slová o bridlicovom plyne nahnevali kampaniera pre bridlicový plyn v enviroorganizácii Priatelia Zeme. „Zdá sa, že BusinessEurope sú jediní, kto tento problém považuje za drobný. Dokonca aj Európska komisia minulý rok zverejnila správu o environmentálnych dopadoch, kde zhodnotila, že riziká kontaminácie v podzemí a na povrchu sú na najvyššom stupni nebezpečenstva,“ uviedol Antoine Simon.

„Existuje množstvo štúdií zo Stanfordskej univerzity, Duke univerzity, MIT,“ dodal. „Hovoríme tu o veľkých rizikách a navyše to možno rozvíjať len na obrovskej ploche.“

Náklady

Environmentalisti uisťujú, že podiel bridlicového plynu na energetickom mixe by bol „marginálny“ a „nezmenil naše problémy s energetickou bezpečnosťou“.

Do úvahy navyše treba vziať náklady súvisiace s vrtmi i prepravnou infraštruktúrou.

„Odvetvie bridlicového plynu je neustály kolotoč,“ zdôraznil Simon. „Produkciou sa zdroje rýchlo vyčerpávajú a jej udržanie vyžaduje nové vrty. V USA iba v roku 2012 museli urobiť 30 000 nových vrtov pre bridlicovú ropu a plyn len aby zachovali rovnakú úroveň produkcie. To je extrémne drahé.“

Zatiaľ čo vŕtanie vyjde v USA približne na 4 milióny eur, v Európe by to bolo dvoj- až trojnásobne drahšie z dôvodu odlišnej geologickej štruktúry, argumentujú Priatelia Zeme s odkazom na štúdiu Deutsche Bank a KPMG.

Plyn na Ukrajine

Ukrajina tak ako Poľsko patrí ku krajinám s veľkými potenciálom pre rozvoj bridlicového plynu. Prvé  prieskumy v roku 2009 dokonca tvrdili, že ich zásoby by sa mohli vyrovnať ruským konvenčným ložiskám. Aj tieto odhady sa značne zredukovali a v súčasnosti sa skôr odhaduje ročná ťažba na úrovni 10 – 15 miliárd metrov kubických (bcm). Vzhľadom na spotrebu Ukrajiny vo výške  40 – 50 bcm ročne, je však jasné, že by to na energetickú sebestačnosť nestačilo.

Kontrakt pre prieskum ložísk v krajinách strednej a východnej Európe získali západné firmy, napríklad Chevron a Shell na Ukrajine.

Niektorí analytici upozorňujú, že Rusko by mohlo mať veľký záujem o rozvoj týchto zdrojov a mohli by sa snažiť vplyv západu z tejto oblasti vytlačiť.

Anna Leshchenko z Masarykovej univerzity v Brne pre český EurActiv uviedla, že ruské firmy majú technológie na ich rozvoj, pretože ropa a plyn sa z bridlicových ložísk už menšom meradle v Rusku ťaží približne 20 rokov.

Kríza na Kryme sa dotýka aj ťažby konvenčného zemného plynu v Čiernom mori, kde opäť pôsobia západné firmy ako Exxon, ENI a OMV. Exxon už napríklad oznámil, že kvôli aktuálnemu vývoju pozastavuje aktivity v ukrajinských vodách.

„Ak bude Krym ruský, je otázka, či bude súhlasiť, aby ťažbu uskutočňovali západné spoločnosti a či tam Rusko nenasadí svoje vlastné firmy,“ podčiarkla Leshchenko, ktorá sa ukrajinskou energetikou dlhodobo zaoberá.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA