“Zelené” budovy: nová legislatíva narazila na odpor

Švédske predsedníctvo má neľahkú úlohu – plánuje revidovať smernicu o energetických vlastnostiach budov, členské krajiny sú však proti jej sprísňovaniu.

Budovy majú na svedomí asi tretinu spotreby energie v EÚ. V sektore je preto veľký potenciál pre šetrenie energiou, aj znižovanie emisií.

Smernica o energetických vlastnostiach budov (EPBD) bola prijatá v roku 2002 s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť EÚ splniť záväzky Kjótskeho protokolu.

Mnohé členské krajiny nestihli legislatívu včas implementovať. Komisia preto v novembri 2008, v rámci Druhého strategického preskúmania energetiky, navrhla jej revíziu. Podľa Bruselu by do roku 2020 znížila celkovú spotrebu energie v Únii o 5-6%, so zodpovedajúcimi redukciami emisií.

Európsky parlament prijal pozíciu v prvom čítaní 23. apríla. K návrhu Komisie pridal požiadavku, aby do roku 2019 všetky nové budovy vyrábali minimálne toľko energie, koľko spotrebujú.

Príliš ambiciózne ciele

V utorok sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Rady, hovorili o revízii EPBD. Zatiaľ bolo k pôvodnému návrhu Komisie prijatých len pár pozmeňujúcich návrhov, delegácie však vyslovili množstvo výhrad.

Švédske predsedníctvo sľúbilo, že dohodu dosiahne medziinštitucionálnu do stretnutia ministrov energetiky v decembri a návrh predloží aj bez spoločnej pozície Rady ministrov. Vzhľadom na množstvo výhrad, ktoré majú členské štáty k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu, je pravdepodobné, že sa s ním bude Predsedníctvo dohadovať bez jednomyseľnej podpory členov.

Podľa viacerých krajín sú dodatky EP „príliš ambiciózne a dokonca nerealistické“. Rada preto preskúma návrh až po tom, ako sa k nim vyjadrí Komisia. Vyhlásenie EK dostali členské krajiny len deň pred stretnutím ministrov, viaceré preto požiadali o čas na jeho preskúmanie.

Menej prísne

Niektorí členovia majú problém s hranicou 1000 m2 plochy, nad ktorou budú nové a zásadne renovované budovy spadať pod legislatívu. Uprednostňujú nižšiu hranicu, alebo postupné znižovanie.

Viaceré krajiny zastávajú názor, že dátum, dokedy má byť legislatíva prenesená do národného práva (koniec roku 2010) a dokedy sa má začať uplatňovať pri verejných budovách (koniec januára 2012) je príliš skorý.

Rada nesúhlasí s požiadavkou EP, aby nové budovy museli od roku 2019 produkovať z obnoviteľných zdrojov toľko energie, koľko spotrebujú.

Menej administratívnej záťaže

Návrh Komisie rozšíri požiadavku zvažovania alternatívnych energetických systémov v nových budovách a viaceré členské krajiny sú proti. Tvrdia, že povinná analýza vymenovaných alternatívnych systémov predstavuje zbytočnú administratívnu záťaž pri budovách, kde klimatické podmienky či povaha budovy kladú jasné obmedzenia.

Podľa národných delegácií prispievajú k zbytočnej administratíve aj iné časti návrhu. Citujú povinné inšpekcie klimatizácie a vyhrievania, povinnosť najímať akreditovaných expertov na všetky certifikácie a kontroly, či poskytovať majiteľom a nájomcom detailné informácie o energetických vlastnostiach budovy.

Priveľa harmonizácie?

Členské štáty sa obávajú, že navrhovaná metóda stanovenia minimálnych štandardov neposkytne dostatočný priestor na prispôsobenie sa miestnym podmienkam. Hoci návrh smernice obsahuje iba „nevyčerpávajúci zoznam“ usmernení, ktoré budú musieť členské štáty sledovať pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na energo-efektívnosť, vlády sa obávajú, že tento prístup neberie dostatočne do úvahy rozdiely vo východiskových situáciách jednotlivých krajín.

Mnohé vlády sa obávajú, že ak budú súhlasiť s prerušením rôznych druhov podpory novým budovám, ktoré nespĺňajú minimálne energetické štandardy, vzdajú sa tým svojich rozpočtových právomocí. Žiadajú hlbšie preskúmanie konceptu „nákladovo efektívnych“ štandardov. Vlády váhajú s ich podporou dovtedy, pokiaľ nebudú dostatočne definované. Obávajú sa, že môžu zabrzdiť investície do renovácií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA