Zlúčenie Suez a GDF je výzvou aj pre EÚ

Po 18 mesiacoch politických a právnych zdržaní oznámili dve francúzske firmy dohodu o zlúčení, ktoré vytvorí tretiu najväčšiu energetickú firmu na svete. Podľa niektorých komentárov je to tiež v protiklade s plánmi Komisie na zvýšenie konkurencie v energetickom sektore EÚ.

Krátka správa

Zlúčenie Gaz de France a Suez, oznámené 3. septembra, má vytvoriť energetický gigant s hodnotou asi 70 miliárd eur. Stane sa najväčším európskym nákupcom a predajcom zemného plynu, ako aj jeho najväčším distribútorom.

Advokáti zlúčenia tvrdia, že to pomôže riešiť európske obavy zo zaistenia bezpečnosti energetických dodávok – posilnením postavenia Francúzska ako dôležitého hráča na globálnom energetikom trhu a oslabením závislosti Únie na ruskom plyne.

„Nový subjekt posilní bezpečnosť energetických dodávok, najmä plynu, vo Francúzsku, a tým aj v Európe“, vyhlásilo francúzske ministerstvo financií.

Kritici však nazývajú dohodu – pôvodne vytvorenú ako protikrok proti snahe talianskeho Enelu kúpiť Suez – protekcionistickou, pretože podľa nich vytvára „národného šampióna“, v ktorom si francúzsky štát ponecháva kontrolu vďaka blokačnej menšine.

Dodávajú tiež, že dohoda je v protiklade so snahami Komisie o liberalizáciu trhu s energiou, pretože posilní dominanciu úzkej skupiny hráčov na európskom trhu so zemným plynom práve v čase, keď sa Komisia snaží zlomiť koncentráciu moci v rukách veľkých spoločností.

„Dohoda Gaz de France a Suez ukazuje, že plány Komisie na skutočné otvorenie vnútorného trhu konkurencii v energetickom sektore idú do prázdna“, povedal podľa International Herald Tribune Chistian Egenhofer, energetický analytik v CEPS.

Podľa dohody, ktorú sprostredkovávaj aj sám francúzsky prezident Sarkozy, musí Suez najprv presunúť 65% svojej divízie zaoberajúcej sa dodávkou vody a odpadom (Suez Environment) akcionárom, a potom vymení 22% svojich energetických akcií za 21% akcií Gaz de France.

Pôvodná dohoda, ohlásená vo februári 2006, predpokladala zlúčenie všetkých operácií firiem, narazila však na politické námietky i nesúhlas akcionárov.

Nová dohoda je výhodnejšia aj pre menší, štátom kontrolovaný GDF. V novom subjekte bude mať francúzsky štát vďaka 35,6% podielu kontrolu nad strategickým smerovaním.

„So 40% si štát udržiava kontrolu“, vyhlásil premiér François Fillon. „Dôležité je mať kontrolu. Máme kontrolu, kontrolujeme stratégiu.“ Odbory však nesúhlasia s tým, čo považujú za faktickú privatizáciu.

Gaz de France je akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu. Zlúčením sa tak spoluvlastníkom SPP sprostredkovane stáva aj Suez, kde má tretinový podiel francúzsky štát.

Firmy ešte musia rozhodnúť, či sa štruktúra dohody zmenila dostatočne na to, aby ju mohli predložiť na opätovné protimonopolné preskúmanie EÚ.

„Doteraz sme nedostali nové informácie, no očakával by som od nich, že pred tým ako sa rozhodnú, či ich opätovne predložia alebo nie, urobia ešte mnoho domácich úloh“, povedal hovorca Komisie Jonathan Todd. „Je to na spoločnostiach.“

Ak by firmy nenotifikovali zmluvu pri Komisii, hrozí im pokuta až do výšky 10% globálnych ziskov.

REKLAMA

REKLAMA