Brown zahral poslednú kartu, odstupuje z vedenia strany

Britský premiér Gordon Brown včera verejne vyhlásil, že tento rok odstúpi z pozície lídra Labouristickej strany. Chce tak zvýšiť šance labouristov na vytvorenie vlády s liberálnymi demokratmi.

„Netúžim ostať na svojom poste dlhšie ako je potrebné, aby sa zaistila cesta k ekonomickému rastu, a aby sa proces politickej reformy, ktorý sme schválili, pohol rýchlo vpred,“  povedal Brown a dodal: „Ako líder svojej strany musím prijať to, že (výsledok volieb) je hodnotením mojej osoby. Preto hodlám Labouristickú stranu požiadať, aby dala do pohybu proces potrebný na voľby svojho vlastného vedenia.“

Brown neposkytol presný dátum svojho odchodu, ale dúfa, že sa tak stane do usporiadania výročnej konferencie Labouristickej strany. Tá sa má uskutočniť na konci septembra. Pred vyhlásením premiéra povedali zákonodarcovia liberálnych demokratov, že sa snažia získať od vyjednávačov svojej strany detaily možnej dohody s konzervatívcami.

Liberálni demokrati sú v súčasnosti pod tlakom, aby rýchlo ukončili rokovania a rozhodli sa, s kým sa pokúsia vytvoriť vládu. Liberáli, rovnako ako aj konzervatívci sa už vyjadrili, že sa im podarilo v diskusii pokročiť a dospieť bližšie k dohode o budúcej deľbe moci medzi oboma stranami. Niektorí však vyzývajú, aby rokovania neskončili príliš rýchlo, a neboli na úkor kvality.

Pravidlá zmeny lídra

Pravidlá, ktoré vedú k zmene predsedu Labouristickej strany, sú pomerne komplikované a závisia od toho, či je táto pozícia voľná alebo nie.

Keď je strana vo vláde a vytvorí sa voľné miesto na tomto poste, kabinet po konzultáciách s Národnou výkonnou komisiou strany vymenuje jedného zo svojich členov ako dočasného lídra až do obdobia, kedy sa uskutočnia voľby.

Ak je strana v opozícii, zastupujúci líder sa automaticky stáva dočasným lídrom.

Na to, aby sa niekto mohol uchádzať o voľby do vedenia strany, musí mať podporu minimálne 12,5 percenta Parlamentnej labouristickej strany (PLP).

Hlasovacie právo sa delí rovnakou mierou medzi poslancov Labouristickej strany a členov strany v Európskom parlamente, rádových členov strany a členov spriatelených odborov, ktoré súhlasili so zaplatením poplatku na podporu ich strany.

Hlasy každého nominanta, ktoré dostal od jednotlivých zložiek strany, sa potom zrátajú v percentuálnom pomere k danej zložke.

Výber sa musí uskutočniť v takom časovom horizonte, aby sa výsledky mohli vyhlásiť na výročnej konferencii strany alebo na špeciálnej konferencii pri príležitosti voľby lídra.

Ak niektorý z kandidátov získa väčšinu hlasov, je vyhlásený za lídra. Ak nie, uchádzač o post s najnižším počtom hlasov sa vylúči a tí, čo ho volili rozdelia svoje hlasy medzi niektorú z ostávajúcich možností. Takto sa postupuje až kým sa niekomu nepodarí dosiahnuť hranicu 50 percent.

Kto bude novým predsedom?

Možní kandidáti na budúceho lídra Labouristickej strany:

  • David Miliband

Narodil sa v júli 1965 a od bývalého hovorcu Tonyho Blaira dostal prezývku „Mozog“. Od roku 2006 pôsobí na poste ministra zahraničných vecí a je najmladší na tejto pozícii od čias Davida Owena (1977). Po tom, čo Blair v roku 2007 ako premiér odstúpil, sa o Milibandovi hovorilo ako o možnom vyzývateľovi Browna na najvyšší post. Neskôr však tieto reči poprel. V súčasnosti je jasným favoritom na pozíciu nového lídra strany.

  • Alan Johnson

V júni 2009 sa z ministerstva zdravotníctva presunul na oveľa silnejšie ministerstvo vnútra. Bývalý poštár a hráč na gitare sa narodil v máji 1950 a je považovaný za osobu, ktorá by labouristom mohla opäť pomôcť priblížiť sa k ich robotníckym koreňom. Johnsonov ľahký štýl reči má svojich podporovateľov, ale podľa kritikov je jeho prejav vágny v oblastiach politiky, najmä čo sa ekonomiky týka. V 12-tich rokoch osirel a vychovala ho jeho staršia sestra v štátnom byte v Londýne. Predtým ako sa stal lídrom odborov pracoval aj ako plnič regálov v supermarkete.

  • Ed Balls

Brownova bývalá pravá ruka na ministerstve financií. Neskôr ho v júni 2007 vymenovali za ministra pre deti, školy a rodinu. V strane patrí medzi silne ľavicových. Narodil sa vo februári 1967 a vzdelania sa mu dostalo na Oxforde a Harvarde. Pracoval tiež ako vedúci komentátor a redaktor vo Financial Times.

  • Ed Miliband

Mladší brat Davida Milibanda, narodil sa v decembri 1969 a je považovaný za jednu z vychádzajúcich hviezd strany. Podľa podporovateľov má uvoľnenejší prejav ako jeho starší brat a bol by preto najlepším kandidátom na jednanie s lídrom Konzervatívcov Davidom Cameronom. Od roku 2008 pôsobí ako minister pre energetiku a klimatické zmeny.

  • Alistair Darling

Narodil sa v novembri 1953. Predtým ako odišiel študovať na univerzitu v Aberdeene navštevoval súkromnú školu Loretto School na okraji Edinburghu. Darling býval v ľavicovom krídle strany, ale po úpravách Tonyho Blaira v strane počas ich dlhých rokov v opozícii sa postupne zaradil do stredného prúdu. Po tom, čo sa Brown stal v roku 2007 premiérom, prevzal po ňom pozíciu ministra financií.

  • Harriet Harman

Hartmanovej sa dostalo elitného vzdelanie na St. Pauls, jednej z najlepších dievčenských škôl v Británii. Narodila sa v roku 1950 a pred svojim vstupom do politiky v roku 1982 pracovala ako právnička v oblasti občianskeho práva. Líderka Dolnej snemovne a zástupkyňa lídra strany má blízko k Brownovi. Podľa podporovateľov je húževnatou workaholičkou, ktorá sa zasadzuje o práva robotníkov a rovnosť medzi mužmi a ženami. Kritici ju nazývajú Hattie Harperson za jej prílišnú politickú korektnosť pri vyjadrovaní sa. (man, koncovka jej mena, v angličtine znamená osoba, ale aj muž. Person je považované za viac rodovo neutrálne slovo)  

Narodil sa v októbri 1953 a je jedným z architektov projektu Tonyho Blaira „Nový labourizmus“, vďaka ktorému sa labouristi pohli v politickom spektre z ľavice viac do stredu. To im umožnilo v roku 1997 vyhrať voľby a dostať sa po dlhých rokoch z opozície. V súčasnosti pôsobí ako minister pre podniky, inovácie a zručnosti. Od roku 1992 bol dvanásť rokov poslancom za Hartlepool. V roku 2004 sa vzdal svojho kresla, aby sa mohol stať eurokomisárom pre obchod. V roku 2008 ho na tomto poste vystriedala Catherine Ashtonová. Mandelson tak v súčasnosti sedí v Snemovni lordov medzi nezvolenými, čo by mohlo predstavovať problém na jeho ceste za premiérskym postom. Je známy pre svoje taktické schopnosti a ako zákulisný vyjednávač. Prezýva sa mu preto „Princ temnoty“.

  • Jon Cruddas

Nemá skúsenosť s vedením ministerstva. V strane tiež patrí do ľavicového spektra, ale je považovaný za umierneného. V článku časopisu Economist sa mu ušla prezývka „pouličný bojovník mysliteľa“. Narodil sa v apríli 1962 a reprezentuje okres vo východnom Londýne, kde sa mu dostalo chvály za jeho kampaň proti krajne pravicovej Britskej národnej strany- tá má v tejto oblasti veľkú podporu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA