Európa ide doprava. Slovensko zvolilo (iný) SMER

Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch. Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5 (Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).

Graf výsledky volieb
Zdroj: EP

Oficiálne výsledky eurovolieb, tak ako ich včera o 22.00 oznámila Ústredná volebná komisia na Slovensku sú:

SMER-SD (člen Strany európskych socialistov – PES)

32,1 %,  5 europoslancov:

  • Monika Flašíková Beňová
  • Boris Zala
  • Vladimír Maňka
  • Monika Smolková
  • Katarína Neveďalová

SDKÚ-DS (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

16,98  %, 2 europoslanci:

  • Eduard Kukan
  • Peter Šťastný

SMK (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

11,33  %, 2 europoslanci:

  • Edit Bauer
  • Alajos Meszáros

KDH (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

10,87 %, 2 europoslanci:

  • Anna Záborská
  • Miroslav Mikolášik

HZDS-ĽS (pravdepodobný budúci člen Európskej demokratickej strany, EDP, ktorá je súčasť frakcie liberálov ALDE)

8,97 %, 1 europoslanec:

  • Sergej Kozlík

SNS (budúci člen Únie za Európu národov, UEN)

5,55 %, 1  europoslanec:

  • Jaroslav Paška

Veľký vítaz na Slovensku – preferenčné hlasy

Slovenskí voliči, ktorých prišlo k urnám 19,64 % vo väčšej miere ako pred piatimi rokmi využívali preferenčné hlasy. V roku 2004 sa prekrúžkovať podarilo len Árpádovi Dukovi-Zólyomim z SMK. Tentokrát sa týmto spôsobom dostali do EP až traja europoslanci – Anna Záborská (KDH), ktorá sa z tretieho miesta prekrúžkovala na prvé a jej stranícky kolega Miroslav Mikolášik, ktorý bol na kandidátke pôvodne na štvrtom mieste. Jednotka na zozname KDH Martin Fronc a dvojka – doterajší europoslanec Ján Hudacký – tak zostali mimo Parlamentu.

Preferenčné hlasy vyniesli kreslo v EP aj dvojke na kandiátke SNS Jaroslavovi Paškovi, ktorý predbehol lídra Dušana Švantnera.

V absolútnych číslach dostala najviac preferenčných hlasov trojka na kandidátke Smer-SD Monika Flašíková Beňová.

EÚ: Jasné víťazstvo stredo-pravých strán

Vo všetkých veľkých krajinách – Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Veľkej Británii či Taliansku  – sociálno-demokratické strany voľby prehrali. Naopak, stredo-pravé strany združené v EPP si polepšili a ich frakciu v EP by nemalo výraznejšie oslabiť ani odchod 24 poslancov z britskej Konzervatívnej strany. 

Podľa výsledkov z dnešnej noci bude mať EPP (po odchode toryovcov a ODS) okolo 240 poslancov, čo je značne viac ako skupina európskych socialistov, ktorej predbežné výsledky dávajú 159 mandátov z 736.

Šéf EPP Wilifried Martnes si myslí, že bez britských konzervatívcov budú ľudovci „koherentnejší“. Jediným dôvodom, pre ktorý toryovci opúšťajú skupinu je podľa neho to, že nepodporujú Lisabonskú zmluvu. Ak sa im podarí vyhrať prípadné predčasné voľby, chcú o nej dokonca vypísať referendum napriek tomu, že Británia už dokument ratifikovala.

V Nemecku vyhrala CDU Angely Merkelovej, kresťanskí demokrati to berú ako povzbudivý signál pre voľby do Bundestagu (nemecký parlament), ktoré krajinu čakajú už v septembri. Sarkozyho stredo-pravá UMP získala podstatný náskok pred socialistami, ktorých takmer zvalcovali aj zelení. Podľa francúzskeho europoslanca a doterajšieho šéfa frakcie EPP-ED Josepha Daula, UMP vyhrala preto, že „hovorila o Európe“. V Taliansku napriek škandálom presvedčivo vyhrala Berlusconiho „Strana slobody“.

Trestanie vlád

V niektorých krajinách vládne strany utrpeli prehru. To je prípad Španielska, kde vládnuci socialisti José Manuela Zapatera uvoľnili prvú priečku opozičnej Ľudovej strane (Partido Popular). V Grécku tiež vyhrala opozičná sociálnodemokratická strana PASOK pred vládnucou strado-pravou „Novou Demokraciou“.

Bristkí labouristi sa prepadli na tretie miesto za konzeravtívcov a Stranu nezávislosti (UKIP).

Maďarsko dalo za pravdu prieskumom, ktoré hovorili o vysokej podpore opozičnej strany FIDESZ-KDNP, ktorá v eurovoľbách dosiahla viac ako 56 % oproti 17 % vládnucich socialistov. Kreslá v Európskom parlamente získa aj krajne pravicová strana Jobbik.

Krajná pravica

Okrem Rakúska a Holandska, kde sa krajne pravicovým stranám podarilo získať pomerne vysokú podporu, nezískala táto časť politického spektra v Európe podstatnejšie zisky. V Rakúsku uspeli Slobodní Hanza-Christiana Stracheho s 13 %. Haiderova strana BZÖ nebude mať v EP zástupcu. V Belgicku získal Vlam Belang, ktorý obhajuje nezávislosť Flámska, 10 % hlasov. 

Z Bulharska pošle zástupcov ultranacionalistická Ataka, v Rumunsku si oproti predchádzajúcim (2007) polepšila strana Veľké Rumunsko.  

Nízka účasť neznamená menej legitimity

Celková účasť na voľbách do EP dosiahla 43,39 %, čo je len mierny pokles oproti 45,9  % v roku 2004. Líder Aliancie Liberálov a Demokratov pre Európu (ALDE) Graham Watson vyhlásil, že nízka účasť sa dá interpretovať dvoma spôsobmi: „Buď ľudia nejdú voliť pretože sú úplne spokojní, alebo je niekde chyba“.

Podľa neho by mohlo pomôcť ak by televízna stanica Euronews získala štatút európskeho verejnoprávneho média vo všetkých členských krajinách a ak by bolo možné voliť časť poslancov z paneurópskej kandidátky. „To by nám mohlo pomôcť získať celoeurópsku diskusiu, namiesto 27 národných“.

Na otázku, aký vplyv bude mať nízka účasť na legitimitu Parlamentu Mario Telo, z Inštitútu pre Európske štúdie na Slobodnej univerzite v Bruseli odpovedá, že „je nesprávne hovoriť o nedostatku legitimity“. „Dá sa to totiž vysvetliť aj tak, že európsky systém je tak dobre nastavený, že dokonca euroskeptické strany chcú byť zastúpené v Európskom parlamente.“

„Za krízu participácie je možné viniť národné strany, ktoré si nesplnili úlohu vysvetliť Európu a založiť kampaň na európskych otázkach“, tvrdí profesor. „Európa je stále vnímaná ako nudná a komplexná“, pokračuje Telo. „Nízka účasť odhaľuje skôr krízu národných demokracií, než tej na úrovni EÚ“.

Žiadna politická strana nerobila kampaň na základe svojho európskeho programu, hovorí komunikačný poradca Európskeho parlamentu. „Žiadna strana napríklad nespomenula, že tri štvrtiny národnej legislatívy sa tvoria v Bruseli“.

Barroso – áno či nie?

Nie je jasné, čo budú výsledky volieb znamenať pre znovuzvolenie José Manuela Barrosa na čelo novej Európskej komisie. Očakáva sa, že Európska rada prijme nomináciu na tento post na summite 18. až 19. júna. V takom prípade by mal nový Parlament o ňom hlasovať (potvrdiť alebo odmietnuť nomináciu lídrov EÚ) už na svojej ustanovujúcej schôdzi 14. júla.

Kým zelení sú jasne proti Barrosovi, socialisti a liberáli sú v tejto otázke nejednotní. „Európsky parlament potrebuje zabojovať za svoju legitimitu“, hovorí profesor Telo. Poslanci by preto mali žiadať postavenie, ktoré im dáva Lisabon už teraz a zohrať kľúčovú úlohu pri výbere nového predsedu Európskej komisie“ . 

Výsledky volieb za celú EÚ je možné nájsť na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA