Generálny advokát ESD: Tieto eurovoľby sú precedens

Po prvýkrát sa v eurovoľbách prezentoval kandidát na predsedu Európskej komisie s prívržencami aj odporcami, tvrdí v rozhovore publikovanom na blogu Jiné Právo generálny advokát Európskeho súdneho dvora Miguel Maduro. Jednoduché posilňovanie právomocí EP však podľa neho demokratický deficit EÚ nerieši.

Aspoň do určitej miery by mali byť európske voľby diskusiou o európskej "vláde" a v tomto zmysle sú tieto voľby precedensom, myslí si jeden z ôsmych generálnych advokátov EDS, Portugalčan Miguel Maduro.

Generálnych advokátov menujú na základe dohody členské štáty EÚ a ich úlohou je vypracovávanie právnych názorov na prípady, ktorými sa zaoberá ESD. Ich názor je poradný, no vplyvný. V súčasnosti má svojho Generálneho advokáta aj Slovensko, je ním bývalý predseda ústavného súdu Ján Mazák.   

Miguel Maduro v rozhovore publikovanom na blogu Jiné Právo hovorí že, nakoľko Európska ľudová strana už pred voľbami podporila Barrosovo znovuzvolenie, bolo hlasovanie zároveň hlasovaním o ňom. To, že nemal protikandidáta sa podľa Madura po Barrosovom odchode zmení a svojho človeka v ďalších voľbách predstaví ľudová strana, socialisti aj liberáli. „Potom to už bude iná EÚ“, hovorí.

Demokratický deficit, ktorý trápi Európsku úniu sa nevyrieši jednoduchým posilnením právomocí Európskeho parlamentu, tvrdí ďalej v rozhovore Maduro. Podľa neho to vyplýva z povahy Európskej únie, kde sa Parlament nedá automaticky uprednostniť pred Európskou radou.

To, že posilňovanie EP cesta nevedie podľa neho ilustruje aj fakt, že účasť na voľbách so zyvšovaním právomocí jediného voleného orgánu EÚ klesá. Je preto skôr podľa Madura potrebné reformovať „európske politiky“.

„Demokratický deficit EÚ často nie je ani tak otázkou reformy inštitúcií ako skôr nedostatku politickej debaty o Európe“, konštatuje. Za prvé európskej noviny možno podľa neho označiť britský denník Financial Times, hoci je len „pre veľmi úzku elitu“.

„Ľudia si myslím dostatočne neuvedomujú, že väčšina tém na európskej úrovni nie sú konflikty medzi štátmi ale ideologické, pravoľavé spory“, vysvetľuje generálny advokát. Ilustruje to legislatívou o azylovom práve, migračnej politike, ochrane duševného vlastníctva, liberalizácii rôznych ekonomických odvetví, ktorými sa zaoberal Európsky parlament. Preto konštatuje, že „takzvané národné záujmy sú často ideologické preferencie jednotlivých národných vlád“.  

Európsky projekt podľa jeho slov nemá konečný cieľ, tak ako ho nemá ani národný štát. Legitímnym rozhodnutím by podľa jeho slov boli obe smerovania – k „Spojeným štátom európskym“, ale aj návrat o krok späť v európskej integrácii. Politický národ nie je však podľa neho podmienkou pre ústavnú formu vlády. „Môžete mať ľudí z rôznych národov, ktorí sa dohodnú na spoločnom vykonávaní moci a potom je potrebné túto moc spoločne regulovať; to je cieľom konštitucionalizmu“.

REKLAMA

REKLAMA