Jacques Chirac končí

Jacques Chirac v nedeľu 11. marca 2007 v televíznom prenose oznámil, že sa nebude uchádzať o opätovné zvolenie na post francúzskeho prezidenta.

Krátka správa

Dosluhujúci francúzsky prezident vo svojom prejave vyhlásil: „Nebudem sa uchádzať o vaše hlasy pre získanie nového mandátu.“ Jeho vyhlásenie tak prichádza len 6 týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb.

Chirac vo svojom emotívne ladenom prejave zanechal Francúzom štyri posolstvá. Podľa neho je potrebné bojovať proti rasizmus, extrémizmu a iným formám intolerancie. Francúzsko by malo aj naďalej reflektovať súčasné svetové výzvy so svojou tradičnou hrdosťou. Časť prejavu bola venovaná aj problematike Európy – podľa prezidenta krajina potrebuje silnú, politicky integrovanú Európu, ktorá by bola garanciou francúzskeho sociálneho modelu. Posledným odkazom je poukázanie na jedinečnú rolu Francúzska vo svete. Podľa Chiraca sa jeho krajina na poli medzinárodných vzťahov vždy zasadzovala o hodnoty mieru, bezpečnosti, tolerancie a dialógu.

Chirac vstupuje do francúzskej histórie čiastočne aj ako kontroverzná osobnosť. Jeho meno sa spája s viacerými korupčnými aférami z obdobia, kedy zastával post primátora Paríža. Popularita tohto muža počas jeho prvého funkčného obdobia postupne klesala. Prezidentské voľby v roku 2002 vyhral pravdepodobne len kvôli skutočnosti, že do druhého kola postúpil spoločne s ultrapravicovým kandidátom Jean-Marie Le Penom, ktorý bol pre väčšinu voličov, ale aj pre Európu ako prezident neprijateľný.

The Washington Post vníma definitívny odchod Chiraca z postu prezidenta ako vytvorenie priestoru pre nástup nových politických elít.

BBC poukazuje na skutočnosť, že Chirac je mužom viacerých tvárí: „jedna z prezývok pána Chiraca je aj Chameleon Bonaparte.“ Naráža tak na viacero obratov v jeho živote, napríklad na ten, ako sa z človeka, ktorý nariadil jadrové testy v Pacifiku, stal „zelený“ alebo ako anti-európsky gaullista zastával jednotnú európsku menu.

Za najväčší Chiracov neúspech sa považuje odmietnutie Ústavnej zmluvy vo francúzskom referende. Viacerí analytici sa zhodujú na tom, že Francúzi považovali referendum skôr za hlasovanie o vyjadrení (ne)dôvery prezidentovi ako za hlasovanie o prijatí Zmluvy.

Zahraničie dodnes vníma Chiraca najmä ako symbol odporu voči vojenskej invázii USA do Iraku.

REKLAMA

REKLAMA