Junckerova Komisia oslavuje prvé narodeniny

Prvý rok Jeana-Clauda Junckera vo funkcii poznačili najmä krízy. Istý pokrok dosiahla Komisia aj v rámci jej prioritných iniciatív.

Keď  bývalý luxemburský premiér nastúpil minulý rok do funkcie predsedu Európskej komisie všetkým Európanom prisľúbil „nový začiatok.“

Nová štruktúra Komisie a 10 strategických priorít mali zaručiť svižnejšiu politiku, naštartovať európske hospodárstvo a povzbudiť dôveru v európske inštitúcie.

Junckerov prvý rok na čele Komisie však bude známy najmä vďaka dvom krízam, ktoré otriasli základnými piliermi EÚ.

Prvou z nich bola otázka či Grécko ostane alebo nie vo vnútri eurozóny, potom, čo krajina vďaka politike nového premiéra Alexisa Tsiprasa  už ďalej nedokázala  splácať svoje dlhy.

Po šiestich mesiacoch sa Aténam a medzinárodným veriteľom podarilo dosiahnuť dohodu  o ďalšom záchrannom balíčku. Juncker sa stal tvrdým zástancom udržania integrity spoločného menového bloku a to aj v časoch, keď viaceré členské krajiny otvorene pripúšťali možnosť odchodu Grécka z eurozóny.

Druhou skúškou novej Komisie sa stala migračná a utečenecká kríza, ktorá si podľa slov viacerých krajín vyžaduje „európske riešenie“. Navrhnutý systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členské štáty prostredníctvom kvót však narazil na tvrdý odpor východoeurópskych krajín. Rada ministrov vnútra napokon mechanizmus schválila, Slovensko však plánuje do 18. decembra úniu za tento mechanizmus zažalovať.

Nejednota panuje aj v otázke ochrany hraníc. Viaceré členské krajiny v snahe obmedziť počty utečencov začali s výstavbou nových pohraničných oplotení, iné zavádzajú kontroly totožnosti aj v rámci únie. Viacerí politici varujú pred „koncom Schengenu“.

Čo dosiahli v rámci priorít

Asi najmedializovanejšou iniciatívou sa stal 315 miliardový investičný plán s prezývkou Junckerov balíček, ktorý má oživiť rast a zamestnanosť v EÚ.  Fond pre strategické investície sa podarilo sfunkčniť už za 6 mesiacov od ohlásenia iniciatívy. Financované sú z neho už viaceré projekty.

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen precestoval  tento rok v rámci road show Invest EU všetkých 28 členských štátov, Čínu a Singapur. Napriek tomu sa mu však podarilo presvedčiť iba tretinu krajín, aby do Junckerovho fondu prispeli. Slovensko sa rozhodlo preinvestovať 400 miliónov eur.

Komisia verí, že sa jej za posledný rok podarilo „položiť základné kamene pre každú jednu prioritu,“ povedal pre novinárov hovorca Komisie Margaritas Schinas.

Jedným z nich je aj stratégia pre Energetickú úniu, ktorú má na starosti slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.  Tá sa snaží skombinovať pragmatické ciele ako je energetická bezpečnosť s ochranou klímy a životného prostredia. Keďže členské štáty vnímajú energetickú politiku cez národnú optiku dosiahnuť funkčný jednotný trh s energiami v rámci EÚ  bude preto aj v budúcnosti náročné.

Ďalšou dlho očakávanou iniciatívou je vytvorenie jednotného digitálneho trhu. Hmatateľným úspechom je zrušenie roamingových poplatkov od roku 2017, otázne sú však opatrenia pre zachovanie neutrality internetových sietí.

Hoci Komisia oznámila, že prvé návrhy v rámci digitálneho trhu prídu ešte tento rok, už teraz sa zdá, že viacero iniciatív ostáva zablokovaných. Na budúci rok odložili napríklad aj veľkú reformu autorských práv, ktorú ostro sledujú viaceré záujmové združenia.

Pokračujú aj prípravy na zavedenie Kapitálovej únie, plán, ktorý uvítala najmä komunita finančníkov. Doposiaľ však ostáva nejasným, či sa Komisii podarí znížiť závislosť európskych podnikov na financovaní cez banky. Komisia sa navyše rozhodla tento plán začať oživením tzv. sekuritizačného trhu, ktorý bol pred krízou rastúcim nástrojom financovania európskeho hospodárstva. Viacerí odborníci ho však považujú za jeden z najkontroverznejších produktov, ktorý vo veľkej miere prispel k finančnej kríze v USA v rokoch 2007-2008.

Komisia taktiež pokročila v rámci dobudovania hospodárskej a menovej únie. V rámci správy piatich prezidentov zosumarizovali nápady pre ďalšiu integráciu a lepšie fungovanie spoločného menového bloku. Základnou tézou je, že na to, aby ekonomiky eurozóny a rozpočtové rámce krajín konvergovali, bude v budúcnosti nevyhnutné „väčšie zdieľanie suverenity“ a to vrátane akceptácie spoločného rozhodovania o niektorých aspektoch národných rozpočtov a ekonomických politík. Kontroverzné rozhodnutia však lídri odložili až na rok 2017, kedy sa uskutočnia voľby v Nemecku a Francúzsku.

Keď eurokomisárka Cecilia Malmstromová nastúpila na miesto šéfky medzinárodného obchodu, prisľúbila zvýšiť transparentnosť rokovaní a informovanosť verejnosti. Najkontroverznejšou sa stali rokovania o obchodnej dohode medzi USA a EÚ– TTIP, kde aj po roku zverejňovania pozičných dokumentov únie viacerí experti tvrdia, že veľké spoločnosti majú omnoho priamejší prístup k rokovaniam ako bežní Európania.  

V rámci lepšej regulácie sa Komisia snaží odstrániť administratívnu záťaž pre európske podniky a zvýšiť povedomie o EÚ medzi občanmi. Experti sa však obávajú, že pod rúškom okresávania bariér môžu záujmové združenia „lobovať“ za zrušenie viacerých iniciatív pre ochranu životného prostredia či sociálnych práv. Ako príklad uvádzajú stiahnutie balíčka pre obehové hospodárstvo z pracovného programu Komisie na tento rok.

Komisia tento rok usporiadala aj viac ako 45 tzv. Citizens Dialogue, kde sa občania môžu opýtať otázky týkajúce sa európskych politík priamo jedného z eurokomisárov. Na Slovensku sa toto podujatie uskutoční už vo štvrtok.

Junckerov štýl

Nový predseda Komsie sa stal dobre známym aj vďaka svojmu žoviálnemu štýlu. Tradíciou sa už stalo bozkávanie lídrov členských krajín, bozky na čelo či netradičné privítania. Najobľúbenejšie je azda privítanie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého Juncker prijal zo slovami „prichádza diktátor,“ ktoré nasledovala „akože“ facka.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA