Kaczyńského dvojča chce byť prezidentom

Jaroslaw Kaczyński včera ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Analytici mu príliš veľké šance nedávajú, pripúšťajú však, že predvídateľnosť poľskej politiky sa zhoršila.

Prezidentské voľby sa v Poľsku po tragickej nehode prezidentského leteckého špeciálu konajú predčasne, 20. júna. Napriek vlne sympatií voči rodine Kaczyńských prieskumy verejnej mienky naďalej favorizujú v zápase o prezidentské kreslo zastupujúcu hlavu štátu Bronislawa Komorowského.

Prieskum agentúry Homo Homini po Kaczyńského ohlásení kandidatúry ukázal pomer síl nasledovne: 32 % opýtaných by dalo hlas bratovi zosnulého prezidenta a 46 % by hlasovalo za predsedu parlamentu Komorowského. Takýto výsledok by rozhodnutie o novom poľskom prezidentovi posunul až do druhého kola, 4. júla.

Až do tragickej havárie sa očakávalo, že Lech Kaczynski bude v súboji s Komorowskim ťahať za kratší koniec. „V skutočnosti to nebude on (Jaroslaw), kto bude kandidovať, ale bude to jeho brat. Jeho tím pre kampaň bude hrať na sympatie s jeho bratom“, hovorí Krzystof Bobinski, šéf poľského think-tanku Unia & Polsa Foundation.

„Kaczyński by mal šancu vyhrať, ak by ostatní kandidáti robili chyby. Je to pre každého náročná situácia. Nie je to normálna predvolebná kmapaň, ale myslím si, že politické postoje voličov sa príliš nezmenili“.

Bývalý poľský premiér Jaroslaw Kaczyński tvrdí, že chce pokračovať v konzervatívnej misii svojho brata.

Poľsko je našou spoločnou povinnosťou. Žiada sa od nás, aby sme prekonali našu osobnú bolesť a ujali sa tejto úlohy napriek osobnej tregédii. Preto som sa rozhodol kandidovať za prezidenta Poľska“, uviedol vo svojom vyhlásení.

Lech Kaczńyski a jeho žena Mária boli pochovaní 18. apríla v Krakowe. Odvtedy je Komorowski, ktorý podľa ústavy zastáva druhý najvyšší úrad v krajine, zároveň zastupujúcim prezidentom.

Rozhodnutie kandidovať bolo pre Kaczyńského tažké osobne aj politicky. Mnohí Poliaci ho vnímajú ako polarizujúceho politika, ktorý počas dvojročného vládnutia stihol skomplikovať vzťahy Poľska s Nemeckom, Ruskom a EÚ.

Podľa poľských médií jeho 83-ročná, ťažko chorá matka stále nevie o smrti jedného zo svojich synov.

Výsledok volieb v najväčšej a najľudnatejšej krajine východnej Európy zaujíma aj EÚ. Hoci výkonná moc leží predovšetkým v rukách premiéra, ktorým je Donald Tusk, prezident má právo vetovať zákony a má slovo aj v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Lech Kaczyński napríklad rozladil Tuskovu vládu, keď jej zablokoval refomu zdravotníctva, dôchodkového systému a médií. Staval sa aj proti rýchlemu vstupu Poľska do eurozóny.

Ďalšími kandidátmi na najvyšší post v štáte sú Waldemar Pawlak, ktorého Roľnícka strana je koaličným partnerom Tuskovej Občianskej platformy a Grzegorz Napieralski, líder ľavicovej strany SLD. Prieskumy nedávajú príliš veľké šance ani jednému z nich.

„Po nedávnych udalostiach sa politika v Poľsku stala oveľa menej predvídateľnou“, hovorí však Rafal Chwedoruk z varšavského univerzitného Inštitútu politických vied.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA