Kongres EPP vo Varšave otvárali protesty

Asi dve tisícky zamestnancov gdaňských lodeníc protestovali proti predsedovi EK José Manuelovi Barrosovi, ktorý do Varšavy prišiel na kongres Európskej ľudovej strany (EPP). Ten potvrdil Barrosovi podporu na druhé volebné obdobie.

Palác kultúry a náuky Varšava
Zdoj: http://www.flickr.com/photos/liberato/3244700909/

Pozadie

Na pozvanie poľského premiéra Donalda Tuska sa vo Varšave koná kongres európskych kresťansko-demokratických strán (29.-30. apríla) združených v Európskej ľudovej strane (EPP). Kongres za účasti predsedu Európskej komisie a predsedu Európskeho parlamentu má odštartovať v celej únii predvolebnú kampaň.

Do hlavného mesta Poľska prišli aj hlavy štátov niektorých členských krajín: nemecká kancelárka Angela Merkel, francúzsky premiér Francois Fillon, Jan-Peter Balkenende z Holandska, Jean-Caude Junker z Luxemburska, Silvio Berlusconi z Talianska, Herman Van Rompuy z Belgicka, Kostas Kramalis z Grécka, Frederik Reinfeldt zo Švédska, Andrius Basescu z Rumunska a lídri konzervatívnej opozície z členských krajín.

Nikdy predtým nemal kongres EPP takú prominentnú účasť. Dnes na ňom vystúpia aj zástupcovia nečlenských krajín EÚ – chorvátsky premiér Ivo Sanader, ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková a gruzínsky prezident Michail Saakašvili ako aj Sali Berisha z Albánska. Celkovo je registrovaných 3000 delegátov.

Členmi EPP sú aj tri slovenské opozičné strany: SDKÚ-DS, KDH a  SMK.

Otázky

José Manuel Barroso odmietol s novinármi riešiť otázku kultových poľských lodeníc. Vraj sa chce radšej sústrediť na stratégiu európskych ľudovcov pred európskymi voľbami.

Európska komisia posúdila štátnu pomoc lodiarenskému sektoru v Poľsku za odporujúci pravidlám EÚ o hospodárskej súťaži. Lodenice v Gdaňsku a Gdyni musia tak prejsť zásadnou reštrukturaliciou, ktorá si vyžiada prepustenie mnohých ľudí.  

Kongres, ktorý sa koná vo varšavskom Paláci kulúry a vedy formálne potvrdil, že Barroso je oficálnym kandidátom strany na post predsedu novej Komisie.

Barroso zhromaždeným delegátom povedal, že súčasná svetová ekonomická kríza je „krízou hodnôt“. V príhovore sa vyhol výzvam pre budúce volebné obdobie, dvaja lídri členských krajín mu však nepriamo poradili, aby preukázal ako v budúcnosti silnejšie vodcovstvo.

Francúzsky premiér Francois Fillon vyhlásil, že Európska komisia by mala „byť schopná prichádzať s návrhmi a vymýšľať riešenia“. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker dodal, že Komisia by mala zostať motorom Európy a nezmeniť sa na „sekretariát rady“, ktorý by išiel po ruke členským štátom. 

  • Nenechať sociálne témy socialistom

Tak ako niektorí iní speakri, Juncker straníckych kolegov vyzval, aby EPP neopúšťalo sociálne témy a nenechalo ich ako privilegované teritórium pre socialistov. Podľa Wilfrieda Mertensa socialisti „okopírovali“ EPP v oblasti sociálnej trhovej ekonomiky. Podľa šéfa konzervatívnej skupiny v EP Josepha Daula jediní úspešní socialistický europoslanci sú tí, ktorí aplikujú stredo-pravé politiky.

Angela Merkelová na kongrese formulovala  povinnosť konzervatívno-demokratických strán v Európe „spraviť globalizáciu ľudskejšou“. V tomto kontexte je podľa nej dôležité prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorá hovorí o sociálnej trhovej ekonomike.

Priznala, že Európa je ďaleko od naplnenia cieľov Lisabonskej stratégie a tieto ciele môže v budúcnosti dosiahnuť len ak bude jednotná a v strede jej politík bude stáť jednotlivec.

  • Manifest

V manifeste, ktorý bol na kongrese schválený veľkou väčšinou, EPP útočí na svojho hlavného protivníka – socialistov – za to, že údajne zneužívajú globálnu ekonomickú krízu na politické účely.

„Zatiaľ čo socialisti v Európe považujú túto krízu za príležitosť na presadenie zastaranej ľavicovej agendy, ktorá zničí pracovné miesta a pozíciu Európy vo svete, my sme presvedčení, že naša vízia sociálnej trhovej ekonomiky je najlepšou odpoveďou na krízu“, píše sa v manifeste.

  • Rozširovanie má nateraz stop 

EPP zdôrazňuje svoje tradičné hodnoty, úlohu rodiny, „židovsko-kresťanské korene a spoločné kultúrne dedičstvo“ Európy. V dokumente sa jasne uvádza, že Chorvátsko je jedinou krajinou, ktorá môže v dohľadnej dobe ukončiť prístupové rokovania. Turecko manifest nespomína.

Francúzsky premiér v duchu minulých vyjadrení Nicolasa Sarkozyho na margo rozširovania povedal, že „donekonečna sa rozširujúca únia nemôže byť cieľom sama o sebe“. Európa podľa neho v skutočnosti potrebuje hranice, aby bola schopná vygenerovať „európske povedomie a aby „európsky ideál“ mohol získať obsah. „Európa potrebuje dušu“, vyhlásil.

Taliansky premiér Silvio Berlusconi bol jediným speakrom, ktorý vyjadril na rozširovanie  úplne iný názor, keď zopakoval, že je za pristúpenie Turecka do EÚ. Obecenstvo prekvapil i názorom, že Bielorusko „môže urobiť kroky smerom k skutočnej demokracii“. Berlusconi sa niekoľko dní pred varšavským kongresom stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

  • Rozhodnutie o predsedníctve Európskeho parlamentu až po voľbách

Zdroje z francúzskej delegácie na kongrese pre EurActiv uvideli, že sa na stretnutí nebude riešiť otázka kandidáta EPP na post predsedu Európskeho parlamentu. Poliaci by radi na čele novozvoleného zhromaždenia videli svojho bývalého premiéra Jerzyho Buzeka Bol by to podľa mnohých signál plnej integrácie 12 „nových“ členských krajín do EÚ. Taliansko má však tiež svoje želiezko v ohni. Je ním terajší europoslanec Mario Mauro z Berlusconiho strany Forza Italia. Rozhodnutie v tejto otázke by však malo padnúť až po voľbách, tvrdia zdroje.

Pozície

Strana európskych socialistov (PES) v písomnom stanovisku varovala: „Voliči, majte sa na pozore. Je obrovský rozdiel medzi tým, čo EPP hovorí a tým, čo chce urobiť. Rétorika EPP nezodpovedá ich činom.“

Šéf eurosocialistov Poul Nyroup Rasmussen obvinil EPP, že zanedbáva problém nezamestnanosti. „EPP tvrdí, že tvorba pracovných miest je ich kľúčovou prioritou. Na druhej strane vyhlásili, že Európa už nemusí nič viac proti nezamestnanosti robiť. Na summite G20 v apríli európski konzervatívci odmietli návrhy Baracka Obamu a Gordona Browna o nových investíciách do tvorby pracovných miest. Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy dali jasne najavo, že si myslia, že Európa už spravila dosť“, tvrdí vo vyhlásení Rasmussen.

Podľa šéfa PES existuje reálne nebezpečenstvo, že nezamestnanosť bude budúci rok realitou pre 27 miliónov Európanov. Útočí tiež na postoj EPP k reforme kapitalizmu. „Manifest EPP hovorí, že chcú lepšiu reguláciu finančných trhov, pritom roky argumentovali proti regulácii. Mesiace odmietali moju správu o regulácii hedžových fondov a súkromného kapitálu a názor zmenili až po kolapse Lehman Brothers.“

REKLAMA

REKLAMA